Atribút:Has context

Toto je vlastnosť typu Text.

Stránky používajúce vlastnosť „Has context“

Zobrazuje sa 25 stránok, ktoré používajú túto vlastnosť.

Zobraziť (predchádzajúcich 25 | nasledujúcich 25) (20 | 50 | 100 | 250 | 500).

f
frazéma s nominatívnou funkciou +	Na niektorých termínoch sa ešte prejavuje prílišná explicitnosť, resp. opisnosť. Napr. ak sa zdôrazňuje fungovanie istej frazémy, označuje sa ako frazéma s komunikatívnou funkciou, frazéma s nominatívnou funkciou ako aj zmiešaný typ, frazéma s nominatívno‐komunikatívnou funkciou.  +
frazeodidaktika +	Najvýznamnejšia z hľadiska frazeodidaktiky je však už spomínaná skupina kultúrnych frazém – paneuropeizmov. Máme na mysli hlavne internacionálne frazeologické jednotky, či už ide o okrídlené výrazy, alebo citátové frazémy, teda jazykové prostriedky, ktoré majú platnosť výrazných knižných prostriedkov typických pre istý druh jazykových prejavov (esejistika, publicistika, umelecký a rečnícky štýl).  +
frazeografia +	Prvé zastavenie v tomto putovaní históriou našej paremiografie a frazeografie patrí Danielovi Sinapiovi Horčičkovi, ktorý v poľskom Leszne vydal neveľkú zbierku prísloví, gnóm, sentencií a ďalších podobných útvarov určených jeho slovenským aj poľským študentom, a to pod názvom Neoforum Latino-Slavonicum. Zbierka nemá dátum vydania, bádatelia paremiológie aj barokovej literatúry sa však zhodujú v tom, že vyšla v roku 1678.  +
frazeolexéma +	Vecný register obsahuje 542 hesiel. Podstatnú časť tvoria frazeolexémy, t. j. frazémy nominatívneho a predikatívneho typu (hurónsky smiech, labutia pieseň, dať na borg, klaňať sa zlatému teľaťu) a frazeotextémy, t. j. komunikatívne frazémy propozičného a polypropozičného charakteru paremiologickej i neparemiologickej povahy (Nehádžte perly sviniam; Život mu visí na vlásku; Na fašiangy výskal, v pôste brucho stískal).  +
frazeológia¹ +	Bez zveličovania možno konštatovať, že J. Mlacek je zakladateľom modernej slovenskej frazeologickej školy. V rámci frazeológie niet jedinej oblasti, ktorou by sa nebol zaoberal.  +
frazeológia² +	Na tento rozbor nadviažeme a rozšírime ho o podrobnejší pohľad na frazeológiu, ktorá je v slovníku bohato zastúpená a zasluhuje si osobitnú pozornosť. Frazeológia predstavuje v každom prirodzenom jazyku tú neodmysliteľnú časť slovnej zásoby, ktorá výstižne zobrazuje isté typické životné situácie človeka, jeho prejavy, správanie, povahové vlastnosti, schopnosti, charakter, výzor, jeho činy, ich motiváciu i výsledky, jeho názory na svet, na iných, na život, jeho vzťahy k okoliu, a to vždy s istým citovým a hodnotiacim postojom, s istou vnútornou, expresívnou účasťou.  +
frazeológia³ +	Podobne ako ostatní komentátori, aj Jaubert v sedemnástom storočí previedol nejasný výraz do podoby ''Aries double''. V astrologickej frazeológii to naznačuje, že znamenie Barana (''Aries'') má dva póly.  +
frazeologická chyba +	Autorka však nezostáva len pri sémantickej interpretácii týchto frazém, ale sa snaží čitateľovi ozrejmiť aj ich etymológiu, teda to čo s frazeológiou „bytostne“ súvisí – kultúru a históriu. Odpovede na otázky prečo práve enfant terrible, persona non grata, status quo, potemkinovské dediny, sizyfovská práca, Scylla a Charybda, Pandorina skrinka, Tantalove muky, oidipovský komplex, danajský dar, Damoklov meč, Augiášov chliev, Sodoma a Gomora či judášsky bozk pretnú azda gordický uzol kolísania frazeologickej kultúry a umožnia modernému človeku využívať frazeologický fond jazyka aj v spontánnej komunikácii bez obáv z faux pas, resp. frazeologickej chyby.  +
frazeologická jednotka +	Ale toto pomenovanie je už využité v inom zmysle. Možno však prijať ako východisko ďalší vývin: sufixom ‐éma sa začali tvoriť aj pomenovania základných jednotiek, napr. lexéma namiesto lexikálna jednotka, štyléma — základná jednotka štylistiky, textéma — základná jednotka textu, textová jednotka. V tomto zmysle je výhodné prijať podobu frazéma namiesto podoby frazeologická jednotka. Neodňateľnou výhodou takýchto jednoslovných termínov je ich nosnosť, resp. reproduktívnosť: dajú sa od nich odvodzovať všetky potrebné podoby.  +
frazeologická kontaminácia +	Podobné posuny zaznamenávame aj pri súčasnom uplatňovaní aktualizácií frazém. Už sú to nie iba základné typy analogické s uvedenými druhmi variantov (pribúda tu ešte sémantická aktualizácia), lež využívajú sa aj komplexné typy aktualizovania alebo až také zásahy, pri ktorých iba istý komponent, resp. istý tvar voľnejšie odkazuje na východiskovú frazému. Terminologicky sa tieto typy prestavby frazémy označujú ako tzv. zvyšky frazémy, ďalej ako frazeologické alúzie, frazeologické kontaminácie atď. Ide tu často o veľmi jemné zásahy, ktorými sa dosahujú veľmi špecifické sémantické aj tvarové posuny, hraničiace niekedy až so slovnou hrou.  +
frazeologická narážka +	V próze Na brehu krvavej rieky sú frazeologizmy doslova akumulované. Neveľmi je zveličené konštatovanie, že v nej takmer niet odseku, v ktorom by nebol frazeologizmus alebo aspoň alúzia naň, t. j. frazeologická narážka. Použité frazémy nie sú pritom čírymi výstavnými exponátmi, ktorými autor chce dať na vedomie svoje rozsiahle vedomosti o frazeologickom systéme slovenského jazyka, ale sú to funkčne využité prostriedky. Možno to povedať aj tak, že autor veľmi dobre vie o textotvornej potencii frazém; hádam aj preto sa to miestami priam nimi hmýri.  +
frazeologická norma² +	Poznanie, že ustálený význam, ustálená štylistická hodnota a pod. si však nevyžaduje aj ustálenosť všetkých stránok stvárnenia frazémy, umožnilo systematickejšiu analýzu tvarovej stránky frazémy, na čo nadviazal J. Mlacek a obohatil tak aj vlastný vklad do frazeologickej teórie, ktorý naznačil už vo svojej knihe Slovenská frazeológia (1977), v statiach v kolektívnej práci Frazeologická terminológia (1995) a pod. Prínosom je aj zistenie, že nie každé porušenie frazeologickej normy automaticky znamená frazeologickú chybu.  +
frazeologická parametrizácia +	Napriek tomu, že je to pre vyspelú slovenskú frazeológiu a jazykovedu otázka akoby vedľajšia, štúdia J. Mlaceka potvrdzuje aktuálnosť nového prehodnocovania frazeologického materiálu a jeho klasifikácie, ako i skutočnosť, že si aj táto jazykovedná disciplína zaslúžila uplatnenie nových metodologických a teoretických postupov. Mnohé nové podnety ponúka teória variantnosti frazém a invariantnosti frazémy, či metóda tzv. frazeologickej parametrizácie, metódy spojené s komunikatívno-pragmatickým a s kognitívnym opisom frazeológie. J. Mlacek konštatuje, že sa mnohé z týchto otázok originálne riešili v slovenskej jazykovede na pozadí vzniku frazémy, ale aj v procese jej vývinu a uplatňovania v texte.  +
frazeologická séria¹ +	Citovaný R. Brtáň uvádza počet 534 jednotiek, J. Minárik – editor nového vydania zbierky (1988) – uvádza 558 slovenských jednotiek (a 694 im zodpovedajúcich latinských jednotiek), v našom najmä o frazeologickú teóriu opretom rozbore slovenskej časti zbierky, v ktorom sa z uvedených prác prvýkrát počíta aj s pojmami variant frazémy či parémie, frazeologická séria atď., sme prišli k záveru, že Sinapiovo Neo-forum obsahuje 525 osobitných parémií a frazém (porov. Mlacek, 1989).  +
frazeologická terminológia +	Frazeologická terminológia je jednou z doteraz najmenej prepracovaných oblastí frazeológie. Používanie viacerých termínov je značne nejednotné u nás i v zahraničí. J. Mlacek na základe systematického výskumu výrazne posunul túto oblasť dopredu a dôkladne rozpracoval slovenskú frazeologickú terminológiu.  +
frazeologické koncepcie +	Východiskom väčšiny frazeologických koncepcií bolo a je konštatovanie, že slovo pri svojom vstupe do zloženia frazémy mení svoje podstatné vlastnosti. Z takejto premisy niektoré frazeologické teórie najmä v prvých fázach rozvoja frazeológie ako špecifickej lingvistickej disciplíny vyvodzovali tézu o “neslovnej” povahe, o “neslovnosti” komponentov frazémy (takéto trendy boli príznačné pre viaceré frazeologické školy v bývalom Sovietskom zväze v 50. a 60. rokoch 20. storočia – porov. napr. už sám názov jednej zo štúdií popredného bádateľa v oblasti sémantiky frazém V. P. Žukova: O nesoizmerimosti komponentov frazeologizma so slovom; Žukov, 1969; v slovenskej frazeológii sa takýto prístup k slovu vo frazémach najzreteľnejšie prejavoval v početných štúdiách a článkoch Eleonóry Kučerovej).  +
frazeologické paronymá +	Napriek tomu, že kategoriálny význam nehrá v sémantickej štruktúre frazémy takú úlohu ako v sémantickej štruktúre slova, zastávame názor, že frazeologickými paronymami (rovnako ako frazeologickými synonymami, antonymami, homonymami, hyperonymami, hyponymami) môžu byť len frazémy, ktoré majú zhodný kategoriálny význam. Preto napríklad frazémy по душе кому кто, что – по душам (поговорить, побеседовать и т. п.) nemožno pokladať za paronymá: prvá frazéma je predikatívna, druhá je adverbiálna... Na základe uvedeného môžeme frazeologické paronymá vymedziť ako frazémy, ktoré obsahujú vo svojom komponentovom zložení najmenej jeden zhodný a najmenej jeden rozdielny komponent resp. komponent nevyskytujúci sa v druhej frazéme a ktoré majú zhodný kategoriálny a rozdielny (nie protikladný) celostný význam.  +
frazeologické slovníky +	Osobitným článkom vo vývinovom reťazci slovenskej frazeografie je Slovenský frazeologický slovník P. Tvrdého, ktorý vyšiel až v dvoch vydaniach v tridsiatych rokoch 20. storočia (1. vyd. Trnava 1931, 2. vyd. Prešov-Praha 1934-37). Dôležitejšie v sledovaných súvislostiach je to, že ide o prvý špecifikovaný frazeologický slovník slovenčiny. Rozbory síce ukázali, že pod týmto názvom ešte nenájdeme slovník slovenských frazém (porov. Mlacek, 1969), frazeologický slovník v dnešnom chápaní, že je to skôr slovník slov dokladaných v kontextoch, podľa autora teda vo frázach, ale rovnako zreteľne sa v nich ukázalo, že v slovníku je veľa frazém a že rovnako pozoruhodné je aj ich spracovanie. V týchto súvislostiach sa ako dôležitý rozmer ukazuje tá skutočnosť, že frazémy sa vyskytujú vlastne vo všetkých zložkách lexikografického spracovania.  +
frazeologické spojenie +	HSSJ predstavuje typ jazykovedného slovníka stredného typu, ktorý lexikograficky spracúva slovnú zásobu slovenského jazyka z istého obdobia, doloženú v reprezentatívnom súbore prameňov. Je to slovník výkladový a dokladový. Heslové slová v každom lexikálnom význame i v ustálených slovných a frazeologických spojeniach sa dokumentujú kontextom z niektorého prameňa alebo z viacerých prameňov.  +
frazeologické univerzálie +	Ako jedna z nepočetných frazeologických univerzálií sa prijíma zistenie, že napriek vágnosti, neurčitosti a teda aj istej abstraktnosti pojmu frazeologický význam či význam frazémy (preto niektorí bádatelia ani bežne nepracujú s týmto pojmom, ale tu radšej hovoria o iných entitách, napr. F. Čermák hovorí radšej iba o funkcii frazémy, F. Miko zasa o jej archiséme), absolútnu väčšinu komponentov frazémy dokázateľne tvoria konkréta (porov. napr. Čermák, 1993).  +
frazeologický ekvivalent +	Toto pravidlo možno sformulovať tak, že ak je ekvivalentom frazéma založená na rovnakom obraze, ruskému úplnému aj skrátenému variantu zodpovedá v slovenčine buď ekvivalent, ktorý je zhodný s úplným variantom: как дважды два /четыре/ – ako dvakrát dva sú štyri, кровь стынет (застывает, леденеет, холодает) /в жилах/ у кого – krv mu tuhne v žilách alebo so skráteným variantom: сердце (душа) разрывается /на части/ чья, у кого – srdce mu puká, (чувствовать себя) как /у себя/ дома – (cítiť sa) ako doma. Slovenské frazeologické ekvivalenty teda nevyjadrujú rozdiely v pragmatických zložkách významu alebo v konkrétnosti obrazu a v stupni expresívnosti medzi úplnými a skrátenými variantmi ruských frazém.  +
frazeologický systém +	J. Mlacek vystihol základný prínos teórie V. M. Mokijenka z hľadiska jej metodologickej jednotnosti a viacerých podnetov na akýkoľvek nasledujúci výskum v oblasti frazeológie, či už synchrónnej alebo diachrónnej. Východiskom metodologickej jednotnosti je koncepcia piatich základných protirečení frazeologického systému. Ide o základné frazeologické protiklady: ustálenosť — neustálenosť (variantnosť); modelovosť — nemodelovosť; implicitnosť — explicitnosť; obraznosť — neobraznosť; synchrónia — diachrónia.  +
frazeologicky viazaný význam slova +	Druhou podskupinou sú spojenia, v ktorých jedno slovo vystupuje v prenesenom (resp. transponovanom – Jarošová, c. d., s. 142 alebo frazeologicky viazanom – Kučerová, 1974, s. 24) význame, porov.: čierny trh, čierna stavba, čierna práca, šedá ekonomika, balkánska cesta, slepý náboj, horúca stopa, špinavé peniaze, krivé svedectvo (na rozdiel od pomenovaní trestných činov krivé obvinenie a krivá výpoveď), korunný svedok, mäkká droga, tvrdá droga, tvrdý zákon, tvrdý postih, ľahká žena, ťažký zločinec. Výskyt slova s preneseným významom zbližuje tieto spojenia s frazémami, a niekedy sa do frazeológie aj zaraďujú (napr. Kučerová, tamže; Mokienko, 2003). Ak však chápeme frazémy ako expresívne ustálené slovné spojenia, t. j. spojenia, ktoré vyjadrujú emocionálne hodnotenie, ich zaraďovanie do frazeológie je sporné.  +
frazeologický výraz¹ +	V skutočnosti ide o známy jav, že frazeologické výrazy v rozličných jazykoch nie sú ekvivalentné (preložiteľné) na rovine svojich zložiek, ale len ako celky.  +
frazeologický zrast +	Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov).  +