frazeologizácia

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	proces, v ktorom z voľného spojenia, z ustáleného spojenia nefrazeologickej povahy alebo aj z jednotlivého slova vzniká frazéma
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

---

Kontext:	Frazémy, ktoré neobsahujú v svojom komponentovom zložení žiadne pôvodne plnovýznamové slovo, nemôžu byť obrazné, pretože im chýba základ, na ktorom by sa obraznosť budovala. Frazeologizácia týchto spojení nespočíva v prenesenosti významu pôvodného voľného slovného spojenia, ako je to v prípade ostatných skupín frazém, pretože žiadny genetický prototyp nemajú. Frazeologizačný proces tu spočíva v ustálení spojenia dvoch alebo viacerých neplnovýznamových slov, ktoré nadobúda nový význam a väčší alebo menší stupeň expresívnosti.
Zdroj kontextu:	Jankovičová, Milada: Subfrazémy v slovenčine a ich uplatňovanie v texte. Bratislava: Stimul 2003.
Príbuzné termíny:	frazeologizačný proces, motivovaný význam frazémy, nemotivovaný význam frazémy, obraznosť frazémy, pôvodný význam frazémy
Poznámka:	Je to komplexný proces, založený na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických nepravidelnostiach slov ako komponentov frazémy, čo sa prejavuje v neštandardných vlastnostiach jednotlivých zložiek frazémy, ich ustálením pri stvárnení významu spojenia a nadobudnutím osobitných sémantických a štylistických vlastností (najmä expresívnosti) celku. Tento proces neprebieha pri všetkých frazémach rovnakými spôsobmi ani v rovnakej miere (preto sa rozlišuje viacej typov frazeolgizácie). Niekedy je podmienený jazykovými danosťami (vtedy sa hovorí o jazykovej frazeologizácii, napr. prirovnanie dlhý ako Topoľčany, podobne v češtine dlouhý jako Lovosice vzniká prirovnaním nie k dĺžke uvedených miest, ale poukazom na dĺžky slova v týchto miestnych názvoch, k jazykovému typu frazeologizácie patria aj takéto ďalšie jednotky: skloňovať vo všetkých pádoch, od a do zet, človek s veľkým Č, niečo s otáznikom), inokedy vychádza z mimojazykových skutočností (vtedy sa hovorí o mimojazykovej frazeologizácii, k tomuto typu patria napr. takéto jednotky: sedieť ako na tŕní, pristrihnúť niekomu krídla, krídelká, píliť niekomu uši, väčšina frazém vznikla týmto druhým typom frazeologizácie). Podľa toho, či sa tento proces uplatnil v plnej miere pri všetkých zložkách, alebo niektorú zložku úplne nezachytil, rozlišuje sa úplná a čiastočná frazeologizácia (z tohto hľadiska sa zásadne odlišuje frazeologický zrast labutia pieseň od čiastočne frazeologizovaného frazeologického spojenia typu hrobové ticho). Rozličný výsledok čiastkovej a úplnej frazeologizácie sa v istej fáze frazeologického výskumu aj terminologicky rozlišoval, keď spojenie, pri ktorom prebehla iba čiastková frazeologizácia, sa nazývalo frazeologizovaným a spojenie s úplnou frazeologizáciou zasa frazeologickým. Obidva naznačené druhy frazeologizácie sa niekedy chápu ako dva stupne toho istého procesu, keď najskôr sa predpokladá neúplná (čiastočná) frazeologizácia, ktorá sa potom z iného hľadiska javí ako prvotná, a potom ako druhý stupeň toho istého procesu zasa úplná frazeologizácia, ktorá sa javí ako druhotná, sekundárna.
URL:	https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/