obraznosť frazémy
Z STD
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | jedna z vlastností významu frazémy, ktorá sa najčastejšie radí medzi podstatné vlastnosti, niekedy sa pokladá priamo za východisko každej frazeologizácie (takto napr. F. Miko) a inokedy sa zaraďuje medzi fakultatívne, nie univerzálne ani obligátne znaky frazémy (takto napr. V. M. Mokijenko) |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
Kontext: | Obraznosť, označovaná niekedy aj ako významová prenesenosť, metaforickosť, figuratívnosť či špecifickejšie ako sémantická transponovanosť, je podľa F. Miku vlastnosťou, ktorá dáva raison d'être používaniu frazeológie (1989). Nie je to však obraznosť pre obraznosť, nie je to ani iba výraz estetizácie vyjadrovania. Sémantické posuny, ktoré sú tu raz úplné a inokedy iba čiastočné (porov. napr. jednotky vyhodiť si z kopýtka, vyškrabovať vahany a jednotky studená vojna, horúca linka), nesú so sebou viaceré "prednosti", ktoré sa ponúkajú používateľovi. Je to predovšetkým zákonitá a logická neurčitosť, vágnosť či priamo nejednoznačnosť vyjadrenia frazémou, neurčitosť jej referenčnej platnosti aj jej hodnotiacich odtienkov či zložiek. |
Zdroj kontextu: | Mlacek, J.: O stave slovenskej frazeológie v druhej polovici 20. storočia. In: Studia Academica Slovaca 29. Prednášky XXVI. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2000. 345 s. |
Synonymum: | prenesenosť významu frazémy, metaforickosť frazémy |
Príbuzné termíny: | kategoriálne vlastnosti frazém, figuratívny význam, frazeologizácia, funkčná komplexnosť frazémy, dvojaká skutočnosť frazémy |
Poznámka: | Pri hocijakom z uvedených hodnotení je to jedna z najpregnantnejších vlastností frazémy, ktorá vzniká ako dôsledok desémantizácie slov, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy. Keďže desémantizácia komponentov býva úplná aj čiastočne (a v dôsledku toho aj frazeologizácia spojenia môže byť úplná aj čiastočná), treba aj pri obraznosti vydeľovať celú skupinu prípadov, od výrazov s úplnou obraznosťou (frazeologické zrasty a celky) až po spojenia s minimálnymi významovými zmenami. Práve takýto dynamický pohľad na obraznosť prekleňuje spomínané rozdielne hodnotenie tejto vlastnosti pri vymedzovaní frazémy. Predovšetkým pre nevýraznosť obraznosti istých frazém niektoré teórie nepoužívajú ani jeden z uvedených názvov tejto vlastnosti a hovoria o sémantickej transpozícii frazémy. Prípady s veľmi výraznou obraznosťou, ktorá sa najčastejšie uplatnila ustálením aktuálnych básnických metafor, sa označuje ako poetická obraznosť frazémy. Význam frazémy, ktorý vznikol uplatnením obraznosti, resp. spomínanou sémantickou transpozíciou, sa nazýva prenesený význam frazémy. |
URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |