frazeologický zrast

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	v rámci sémantickej klasifikácie V. V. Vinogradova taký typ frazém, pri ktorom význam frazémy nijako nevyplýva z významov komponentov, nijako nie je nimi motivovaný. To znamená úplnú stratu motivovanosti komponentového zloženia, ktoré sa stalo bázou tejto frazémy
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

---

Kontext:	Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov).
Zdroj kontextu:	Mlacek, J.: Ako sa uplatňuje slovo vo frazeológii. In: Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s.
Synonymum:	frazeologická zrastenina, idióm²
Príbuzné termíny:	sémantická klasifikácia frazém, nemotivovaný význam frazémy, frazeologická skupina
Poznámka:	Príklady: mucha mu sadla na nos (nahneval sa), streliť capa (urobiť alebo povedať nejakú hlúposť), vytrieť niekomu kocúra (prekabátiť niekoho), otráviť červíka (upiť si nalačno, najmä zarána) kalíšok pálenky. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú aj názvom idióm.
URL:	https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/