Atribút:Has definition

Toto je vlastnosť typu Text.

Stránky používajúce vlastnosť „Has definition“

Zobrazuje sa 25 stránok, ktoré používajú túto vlastnosť.

Zobraziť (predchádzajúcich 25 | nasledujúcich 25) (20 | 50 | 100 | 250 | 500).

f
frazeodidaktika +	metodika frazeologického vyučovania pre základné a stredné školy, ktorá kladie dôraz na ovládanie frazeologickej zložky spisovného jazyka v rečovej kultúre žiakov, pričom sa zdôrazňuje perspektívne uplatnenie tejto kultúry v dospelom veku  +
frazeografia +	teória a prax zostavovania a spracovania [[Term:frazeologické slovníky|frazeologických slovníkov]]  +
frazeolexéma +	frazéma nominatívneho a predikatívneho typu  +
frazeológia¹ +	lingvistická disciplína skúmajúca všetky stránky frazém  +
frazeológia² +	súhrn všetkých frazém, frazeologických jednotiek v jazyku  +
frazeológia³ +	spôsob vyjadrovania sa nejakého jednotlivca alebo spôsob vyjadrovania sa, ktorý je typický pre nejaký odbor  +
frazeológia a etnografia +	Dve samostatné vedné oblasti, medzi ktorými je interdisciplinárny vzťah a ktoré nevyhnutne na seba nadväzujú. Spojením medzi nimi je paremiológia (p.) ako subdisciplína folkloristiky skúmajúca pôvod a vývin parémií, ktoré sú zároveň aj predmetom skúmania v jazykovede, v rámci frazeológie. Vzťah f. a e. však nesúvisí iba s paremiológiou. Pôvod viacerých frazém je v materiálnej i duchovnej kultúre, teda v obradoch, zvykoch, poverách, v ľudovej slovesnosti, v ľudových remeslách a pod., čo vytvára styčné plochy pre obe disciplíny.  +
frazeológia a preklad +	Vzťah frazeológie a prekladu vyplýva zo zložitosti frazém ako špecifických jazykových jednotiek. Práve táto špecifickosť spôsobila, že v minulosti sa na jednej strane zdôrazňovala nemožnosť ich prekladu, nepreložiteľnosť frazeológie, na druhej strane sa zasa zdôrazňovala požiadavka, že ekvivalentom frazémy originálu musí byť v preklade iba frazéma. V súčasnosti sa vzťah frazeológie a prekladu rieši spôsobom, ktorý je medzi týmito dvoma krajnými pólmi. Sú známe ťažkosti pri hľadaní frazeologického ekvivalentu východiskovej frazémy, niekedy ho ani nemožno nájsť (p. bezekvivalentná frazeológia), za prekonanú sa však považuje téza o nepreložiteľnosti frazeológie. Do úvahy sa musia brať popri totožnosti ich pojmovej zložky také vlastnosti frazém ako je obraznosť, expresívnosť a štylistická platnosť, v záujme zachovania ktorých sa niekedy pri preklade frazém môže dať prednosť jednoslovnému ekvivalentu.  +
frazeológia v poézii +	Jedno z typických uplatnení frazeológie, ktorého produktívnosť vyplýva zo základných vlastností frazeológie, a to predovšetkým z jej metaforickosti (resp. z dvojplánovosti jej významu), zo záväznej prítomnosti konotácií, z jej rozčlenenosti na viac komponentov, z jej všeobecnej ustálenosti a rozšírenosti (z jej známosti u používateľov jazyka). Frazeológia však nie je obligátnou zložkou básnického vyjadrovania. Uplatňuje sa najmä v poézii takých básnikov, ktorí preferujú expresívne vyjadrovacie prostriedky, alebo ktorí sa vyznačujú analytickým prístupom k celému jazykovému výrazivu.  +
frazeológia v próze +	Podobne ako v iných literárnych formách uplatňuje sa frazeológia najmä pre svoju expresívnosť, rozličné hodnotiace konotácie a pre svoju obraznosť. Nie je však všeobecne uplatňovaným prostriedkom: Frazeológiu využívajú najmä prozaici, ktorí aj spomedzi iných jazykových prostriedkov uprednostňujú expresívne výrazivo. Frazeológia sa v próze využíva vo všeobecnosti dvoma spôsobmi: a) autor sa spolieha na vlastné znaky frazémy, práve na jej expresívnosť, obraznosť a rozličné pragmatické konotácie; pri takomto postupe sa v próze zvyčajne vyskytuje najviac frazém, b) autor sa opiera o tie isté znaky frazémy, pociťuje istú mieru ich opotrebovanosti, ošúchanosti ("poklesnutosti"), a preto frazémy individuálne obmieňa, aktualizuje. Aktualizácia sa pritom stáva prostriedkom na "hru" s vlastným významom frazémy i s doslovnými významami komponentov, prostriedkom na budovanie dvoch rovín vo výstavbe textu. Krajnými prípadmi takéhoto uplatňovania frazém sú frazeologický obraz (p.) a deštrukcia frazémy (p.).  +
frazeológia v publicistike +	Frazeológia, ktorá sa bežne využíva v publicistike, resp. v niektorých jej útvaroch. Je to predovšetkým vlastná publicistická frazeológia (p.), ale aj isté okruhy nápadných jednotiek spomedzi hovorových aj knižných frazém. Frazeológia sa v publicistike používa najmä pre svoje stabilné významové aj hodnotiace zložky (ponúka nielen pomenovania, ale aj hodnotenie). V súvislosti so silnou automatizáciou publicistiky dochádza aj pri bohatšom uplatňovaní frazém k ich ošúchavaniu, k tomu, že frazémy strácajú vlastné kvality a môžu sa meniť na klišé (p.), na prázdnu novinársku frázu.  +
frazeologická analógia +	vzťah medzi frazémami dvoch jazykov, ktoré sa zhodujú svojím významom, ale líšia svojou obraznosťou  +
frazeologická bibliografia +	súhrn záznamov prác a dokumentov, týkajúcich sa [[Term:frazeológia 1|frazeológie]] ako lingvistickej disciplíny a registrácie frazeologických jednotiek jazyka  +
frazeologická chyba +	porušenie [[Term:frazeologická norma²|frazeologickej normy]], pri ktorom sa bez príslušného zámeru niečo na frazéme modifikovať zasahuje jej ustálený význam, zmysel jej obraznosti, ustálenosť jej stvárnenia, jej vlastná štylistická hodnota alebo hranice jej kompatibility s kontextom istého typu  +
frazeologická izoglosa +	čiara naznačená na jazykovej mape označujúca územné rozšírenie frazém spojených jedným štruktúrno-sémantickým modelom  +
frazeologická jednotka +	''pozri definíciu synonyma''  +
frazeologická kontaminácia +	jeden z [[Term:aktualizačný zásah|aktualizačných zásahov]] do frazémy, ktorý spočíva v skrížení formálnej alebo významovej výstavby frazémy s inou frazémou alebo s voľným kontextom  +
frazeologická narážka +	štylistická figúra, ktorou sa vo forme voľných slovných spojení vyjadruje alúzia na nejakú (najmä známu a bežne používanú) frazému  +
frazeologická norma¹ +	druh systémovej jazykovej normy, ktorá vymedzuje isté morfologické, syntaktické, lexikálne aj významové ohraničenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa isté spojenie slov chápalo ako frazéma  +
frazeologická norma² +	druh komunikatívnej normy, ktorá zaručuje adekvátne uplatňovanie aj adekvátnu interpretáciu hociktorej frazémy  +
frazeologická onomaziológia +	skúmanie spôsobov označovania osôb, vecí a javov pomocou frazém  +
frazeologická parametrizácia +	metóda lexikografického, resp. frazeografického opisu frazém  +
frazeologická polysémia +	existencia viacerých významov tej istej frazémy  +
frazeologická semaziológia +	skúmanie významovej stránky frazém  +
frazeologická séria¹ +	typ individuálnych frazém, pri ktorom sa na základe analógie utvára podľa všeobecne známej frazémy výraz opierajúci sa o podstatné znaky takejto frazémy, ktorý však siaha po neustálených komponentoch  +