konzulárne právo

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo, medzinárodné právo
Definícia:	súčasť odvetvia medzinárodného verejného práva, ktorá predstavuje súhrn špecifických právnych noriem vnútroštátneho a medzinárodného charakteru, upravujúcich činnosť konzulárnych úradov a členov ich personálu, funkcie, práva a povinnosti, výsady a imunity, ako aj ich status a status ich funkcionárov a ostatných pracovníkov
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Príbuzné termíny:

konzul, konzulárny úrad, personál konzulárneho úradu, konzulárne výsady a imunity, honorárny konzul, konzulárny zbor, zahraničné orgány štátu

Poznámka:

Konzulárna činnosť sa riadi najmä Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch z 12. 2. 1969. Štáty, ktoré sú stranami tohto Dohovoru, pripomínajúc, že už od dávnych čias sa nadväzujú konzulárne styky medzi národmi, majúc na zreteli ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov týkajúce sa zvrchovanej rovnosti štátov, udržiavania medzinárodného mieru a bezpečnosti a podpory priateľských stykov medzi národmi, súc si vedomé, že Konferencia Organizácie Spojených národov o diplomatických stykoch a imunitách prijala Viedenský dohovor o diplomatických stykoch otvorený na podpis 18. apríla 1961, veriac, že medzinárodný dohovor o konzulárnych stykoch, výsadách a imunitách taktiež prispeje k rozvíjaniu priateľských stykov medzi národmi bez ohľadu na rozdielnosť ich ústavného a spoločenského zriadenia, uvedomujúc si, že účelom takýchto výsad a imunít nie je prospech jednotlivca, ale zabezpečenie účinného výkonu funkcií konzulárnych úradov v mene ich štátov, potvrdzujúc, že pravidlá medzinárodného obyčajového práva budú aj naďalej platiť v otázkach, ktoré nie sú výslovne upravené ustanoveniami tohto Dohovoru, dohodli sa na tomto Dohovore.