pozitivizmus

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	filozofia
Definícia:	filozofický smer, ktorý sa usiluje zvedečtiť filozofiu jej redukovaním na systém vedeckých (pozitívnych) poznatkov
Zdroj:	PODĽA: Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997.

---

Kontext:	Základný problém nastáva až s nástupom moderného veku, ktorý býva v oblasti politického myslenia a politickej praxe spájaný s fenoménom renesančného mysliteľa Nicola Machiavelliho, s ktorým ruka v ruke nastupuje na scénu myšlienkový prúd nazývaný pozitivizmus. Tento názorový prúd totiž so sebou prináša preferovanie účelového a hodnotovo neutrálneho chápania sveta, ktoré v klasickom stredovekom myslení neexistovalo.
Zdroj kontextu:	Pozitivizmus, sloboda a západná civilizácia. In: Domino Fórum. Bratislava: Domino Press 2001, roč. 5, č. 43.
Príbuzné termíny:	scientizmus, novopozitivizmus, logický empirizmus, empiriokriticizmus
Cudzojazyčný ekvivalent:	en: positivism
Poznámka:	Pozitivizmus vyhlasuje za jediný prameň pravdivého, skutočného poznania konkrétne (empirické) vedy a popiera poznávaciu hodnotu filozofického skúmania. Výsledkom pozitivizmu je odmietnutie akejkoľvek metafyziky a obmedzenie sa na epistemológiu a metodológiu vedeckého poznania, s rozšírením prírodovedeckých postupov aj na skúmanie spoločnosti (sociológia).
URL:	http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit/pojem.php?obl=Pozitivizmus