Termín:zastúpenie: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (10 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=zastúpenie | |Name=zastúpenie | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=oprávnenie konať za iného v jeho mene |
| − | |Field=právo, súkromné právo | + | |Field=právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo |
| − | |Related terms=zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní, plnomocenstvo | + | |Related terms=spôsobilosť na právne úkony, zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní, plnomocenstvo, jednoduché plnomocenstvo, procesné plnomocenstvo, všeobecné plnomocenstvo, ratihabícia, kolízia záujmov, obchodné zastúpenie, opatrovníctvo |
| − | |Bibliography= | + | |Bibliography=§ 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). |
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=cs | |Language=cs | ||
|Localized form=zastoupení | |Localized form=zastoupení | ||
}} | }} | ||
| − | |Comment=Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie). Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická alebo právnická osoba. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. | + | |Acceptability=Odporúčaný |
| + | |Context=Súčasná právna úprava pod pojmom „zákonné zastúpenie“ (§ 26 ‒ 30 Občianskeho zákonníka) spája zastúpenia, ktoré vznikajú na základe dvoch právnych dôvodov: | ||
| + | a) na základe samotného zákona, | ||
| + | b) na základe rozhodnutia štátneho orgánu. | ||
| + | Podľa platnej zákonnej klasifikácie k zákonnému zastúpeniu zaraďujeme: | ||
| + | a) zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých osôb (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka), | ||
| + | b) zastúpenie osôb, ktorých pobyt nie je známy, alebo zastúpenie osôb z iného vážneho dôvodu (§ 29 Občianskeho zákonníka), | ||
| + | c) zastúpenie osôb v prípade konfliktu záujmov (§ 30 Občianskeho zákonníka), | ||
| + | d) zastúpenie fyzických osôb (aj spôsobilých na právne úkony) priamo zo zákona, | ||
| + | e) zastúpenie právnických osôb zo zákona. | ||
| + | |Context source=Števček, M. – Dulak, A. – Bajánková, J. – Fečík, M. – Sedlačko, F. – Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019. | ||
| + | |Comment=''Zastúpenie'' vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (''zákonné zastúpenie'') alebo na základe dohody o plnomocenstve (''zmluvné zastúpenie''). Zo ''zastúpenia'' vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť [[Term:fyzická osoba|fyzická]] alebo [[Term:právnická osoba²|právnická osoba]]. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (''substitúta'') si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
| + | [[Category:Právo]] | ||
Aktuálna revízia z 16:08, 14. november 2024
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo |
| Definícia: | oprávnenie konať za iného v jeho mene |
| Zdroj: | § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). |
| Kontext: | Súčasná právna úprava pod pojmom „zákonné zastúpenie“ (§ 26 ‒ 30 Občianskeho zákonníka) spája zastúpenia, ktoré vznikajú na základe dvoch právnych dôvodov:
a) na základe samotného zákona, b) na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Podľa platnej zákonnej klasifikácie k zákonnému zastúpeniu zaraďujeme: a) zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých osôb (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka), b) zastúpenie osôb, ktorých pobyt nie je známy, alebo zastúpenie osôb z iného vážneho dôvodu (§ 29 Občianskeho zákonníka), c) zastúpenie osôb v prípade konfliktu záujmov (§ 30 Občianskeho zákonníka), d) zastúpenie fyzických osôb (aj spôsobilých na právne úkony) priamo zo zákona, e) zastúpenie právnických osôb zo zákona. |
| Zdroj kontextu: | Števček, M. – Dulak, A. – Bajánková, J. – Fečík, M. – Sedlačko, F. – Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019. |
| Príbuzné termíny: | spôsobilosť na právne úkony, zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní, plnomocenstvo, jednoduché plnomocenstvo, procesné plnomocenstvo, všeobecné plnomocenstvo, ratihabícia, kolízia záujmov, obchodné zastúpenie, opatrovníctvo |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: zastoupení |
| Poznámka: | Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie). Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická alebo právnická osoba. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. |
