spôsobilosť na právne úkony

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo, súkromné právo
Definícia:	schopnosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony.
Zdroj kontextu:	Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010.
Synonymum:	svojprávnosť
Príbuzné termíny:	právny úkon, právna subjektivita, plnomocenstvo
Cudzojazyčný ekvivalent:	uk: правоздатність, ru: правоспособность
Poznámka:	Spôsobilosť na právne úkony sa získava spravidla plnoletosťou, teda dosiahnutím veku 18 rokov. Pred týmto vekom je možné dosiahnuť plnú spôsobilosť na právne úkony uzavretím manželstva.