zákonný zástupca

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo
Definícia:	osoba, ktorá zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu vykonáva práva zastúpenej osoby, ak táto nemá z dôvodu veku spôsobilosť na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony rozhodnutím súdu obmedzená
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Zákonný zástupca je oprávnený obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky. Je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.
Zdroj kontextu:	§ 35 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Príbuzné termíny:	zákonný zástupca v správnom konaní, zastúpenie, spôsobilosť na právne úkony, kolízia záujmov, opatrovníctvo, fyzická osoba
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: zákonný zástupce
Poznámka:	Zákonným zástupcom nedospelej osoby je rodič alebo pestún, zákonným zástupcom osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je osoba určená súdom.