zákonný zástupca v správnom konaní

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo
Definícia:	procesnoprávny inštitút slúžiaci na zabezpečenie práv účastníka správneho konania, ktorý nemôže konať samostatne
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka. Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.
Zdroj kontextu:	§ 16 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok).
Príbuzné termíny:	zákonný zástupca, zastúpenie, správne konanie, opatrovníctvo, kolízia záujmov, fyzická osoba, účastník konania
Poznámka:	Najbežnejším prípadom uplatnenia tohoto inštitútu je nedostatok veku účastníka (napr. mladistvý), kedy je zákonným zástupcom jeden z rodičov. Ak sú rodičia pozbavení rodičovských práv, alebo nie sú procesne spôsobilí, stáva sa zákonným zástupcom opatrovník. Zákonným zástupcom je aj osvojiteľ, ak išlo o osvojenie. Opatrovníka ustanovuje správny orgán ad hoc vtedy, ak nebol dotknutej osobe stanovený opatrovník súdom. Inštitút zákonného zástupcu sa uplatňuje povinne, t. j. vždy, ak účastník stratil (alebo od začiatku nemal) procesnú spôsobilosť. Musí ho povinne zastupovať zástupca ex lege.