správne konanie
Z STD
Legislatívny termín [?]
Oblasť: | právo, správne právo |
Definícia: | zákonom upravený postup orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy |
Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
Kontext: | Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. |
Zdroj kontextu: | § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok). |
Príbuzné termíny: | správne právo, účastník konania, obnova konania |
Poznámka: | Zároveň sú v ňom vymedzené procesné práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb ako účastníkov konania a ďalších subjektov zúčastnených na správnom konaní. Jeho podstatou je proces aplikácie predpisu hmotného správneho práva na konkrétny prípad. Výsledkom správneho konania je vydanie správneho rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Súčasťou tohto procesu je aj preskúmavanie rozhodnutí a ich nútený výkon, ak povinnosť nebola splnená dobrovoľne. Správne konanie rozdeľujeme na všeobecné a osobitné. Všeobecné správne konanie je upravené zákonom č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov. Osobitné správne konanie je upravené v zákonoch z jednotlivých oblastí verejnej správy a je výrazom špecifík danej problematiky. Medzi všeobecným a osobitným konaním existuje vzťah subsidiarity, to znamená, že osobitné konanie má prednosť pred všeobecným správnym konaním. Ak určitú procesnú otázku neupravuje osobitný zákon, postupuje sa podľa všeobecnej úpravy správneho konania. Na niektoré druhy konania sa správny poriadok nevzťahuje vôbec, napr. konanie vo veciach daní, ktoré je upravené zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). |