Termín:zastúpenie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(11 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=zastúpenie
 
|Name=zastúpenie
|Definition=občianskoprávna úprava zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca
+
|Definition=oprávnenie konať za iného v jeho mene
|Field=súkromné právo
+
|Field=právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo
|Related terms=zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní
+
|Related terms=spôsobilosť na právne úkony, zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní, plnomocenstvo, jednoduché plnomocenstvo, procesné plnomocenstvo, všeobecné plnomocenstvo, ratihabícia, kolízia záujmov, obchodné zastúpenie, opatrovníctvo
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007
+
|Bibliography=§ 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).
 
|Translations={{Translation
 
|Translations={{Translation
 
|Language=cs
 
|Language=cs
 
|Localized form=zastoupení
 
|Localized form=zastoupení
 
}}
 
}}
|Comment=Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie). Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická alebo právnická osoba. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
+
|Acceptability=Odporúčaný
 +
|Context=Súčasná právna úprava pod pojmom „zákonné zastúpenie“ (§ 26 ‒ 30 Občianskeho zákonníka) spája zastúpenia, ktoré vznikajú na základe dvoch právnych dôvodov:
 +
a) na základe samotného zákona,
 +
b) na základe rozhodnutia štátneho orgánu.
 +
Podľa platnej zákonnej klasifikácie k zákonnému zastúpeniu zaraďujeme:
 +
a) zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých osôb (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka),
 +
b) zastúpenie osôb, ktorých pobyt nie je známy, alebo zastúpenie osôb z iného vážneho dôvodu (§ 29 Občianskeho zákonníka),
 +
c) zastúpenie osôb v prípade konfliktu záujmov (§ 30 Občianskeho zákonníka),
 +
d) zastúpenie fyzických osôb (aj spôsobilých na právne úkony) priamo zo zákona,
 +
e) zastúpenie právnických osôb zo zákona.
 +
|Context source=Števček, M. – Dulak, A. – Bajánková, J. – Fečík, M. – Sedlačko, F. – Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019.
 +
|Comment=''Zastúpenie'' vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (''zákonné zastúpenie'') alebo na základe dohody o plnomocenstve (''zmluvné zastúpenie''). Zo ''zastúpenia'' vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť [[Term:fyzická osoba|fyzická]] alebo [[Term:právnická osoba²|právnická osoba]]. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (''substitúta'') si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 +
[[Category:Právo]]

Aktuálna revízia z 16:08, 14. november 2024

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo
Definícia: oprávnenie konať za iného v jeho mene
Zdroj: § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

Kontext: Súčasná právna úprava pod pojmom „zákonné zastúpenie“ (§ 26 ‒ 30 Občianskeho zákonníka) spája zastúpenia, ktoré vznikajú na základe dvoch právnych dôvodov:

a) na základe samotného zákona, b) na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Podľa platnej zákonnej klasifikácie k zákonnému zastúpeniu zaraďujeme: a) zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých osôb (§ 26 a 27 Občianskeho zákonníka), b) zastúpenie osôb, ktorých pobyt nie je známy, alebo zastúpenie osôb z iného vážneho dôvodu (§ 29 Občianskeho zákonníka), c) zastúpenie osôb v prípade konfliktu záujmov (§ 30 Občianskeho zákonníka), d) zastúpenie fyzických osôb (aj spôsobilých na právne úkony) priamo zo zákona, e) zastúpenie právnických osôb zo zákona.

Zdroj kontextu: Števček, M. – Dulak, A. – Bajánková, J. – Fečík, M. – Sedlačko, F. – Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019.
Príbuzné termíny: spôsobilosť na právne úkony, zákonný zástupca, zákonný zástupca v správnom konaní, plnomocenstvo, jednoduché plnomocenstvo, procesné plnomocenstvo, všeobecné plnomocenstvo, ratihabícia, kolízia záujmov, obchodné zastúpenie, opatrovníctvo
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: zastoupení
Poznámka: Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie). Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická alebo právnická osoba. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Zástupca má povinnosť konať osobne. Ďalšieho zástupcu (substitúta) si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.