výsluch

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo, oddelenie kriminálneho vyšetrovania
Definícia:	kriminalistická metóda a dôkazný prostriedok, ktorým sa v trestnom konaní zákonným spôsobom získavajú od obvineného, svedka, poškodeného a znalca dôležité informácie spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci, ktoré tieto osoby vnímali svojimi zmyslami, pričom metóda je založená na verbálnej a neverbálnej výpovedi osoby, ktorá je nositeľkou danej stopy
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: "Ako obvinený máte právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu. Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať".
Zdroj kontextu:	§ 121 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Príbuzné termíny:	kriminalistické metódy, konfrontácia, vyšetrovací pokus, rekonštrukcia, dôkaz, dôkazný prostriedok, kriminalistickotaktické metódy, výpoveď², dokazovanie, procesné úkony, úkony trestného konania