8048
U
Atribút:Has comment
Z STD
Toto je vlastnosť typu Text.
Stránky používajúce vlastnosť „Has comment“
Zobrazuje sa 25 stránok, ktoré používajú túto vlastnosť.
f | |
|---|---|
| frazeologický podsystém + | Frazeologický podsystém sa nechápe v zmysle samostatnej jazykovej roviny. Je integrálnou súčasťou jazykového systému. + |
| frazeologický systém + | Frazémy vytvárajú voči sebe navzájom a voči iným jazykovým prvkom rôzne štruktúrne, sémantické a funkčné paradigmy, medzi ktorými sú početné horizontálne (syntagmatické) a vertikálne (paradigmatické) vzťahy. + |
| frazeologicky viazaný význam slova + | Termín a pojem fungujú v niektorých analogistikých frazeologických koncepciách. Napríklad v spojení ''zlatá mládež'' sa slovu ''zlatá'' pripisuje vlastný frazeologicky viazaný význam, ktorý je iný ako v spojeniach ''zlatá reťaz, zlatý prsteň'' a i. Niekedy sa rozlišuje implicitný a explicitný frazeologicky viazaný význam slova (Gvozdariov, 1977). Implicitný frazeologicky viazaný význam sa pripisuje aj komponentom frazeologických zrastov a frazeologických celkov (napr. vo frazéme ''robiť z komára somára'' slovo ''komár'' označuje niečo bezvýznamné, malicherné, a slovo ''somár'' niečo podstatné, závažné). Explicitný frazeologicky viazaný význam majú slová ako komponenty frazeologických spojení, v ktorých sa spájajú so slovami v ich základnom význame (napr. v spojení ''rezať uši'' slovo ''rezať'' má význam "vyvolávať nepríjemný dojem, dráždiť", porov. aj uvedené spojenie ''zlatá mládež''). Už tieto príklady ukazujú, že ide skôr o sofistické a špekulatívne hľadanie nejakého samostatného sémantického statusu komponentov frazémy, čo možno považovať za neproduktívny prístup, pretože sa tu isté nesystematické implikácie vydávajú za regulárne vlastnosti. + |
| frazeologický výraz¹ + | Jeho podoba vznikla spojením adjektíva spojeného s novou teóriou (frazeologický) a staršieho názvu ustálený výraz. V takejto všeobecnej platnosti sa názov frazeologický výraz systematickejšie nepresadil, pretože sa dosť skoro prijal názov frazeologická jednotka, potom názov frazeologizmus a najnovšie názov frazéma. Pokiaľ sa tento názov aj v súčasnosti uplatní v takomto význame, ide o voľnejšie, neterminologické pomenovanie. + |
| frazeologický výraz² + | Napríklad jednotky ''z roka na rok, vo dne v noci, huncút klincami vybíjaný, pekný kvietok'' (o človeku). V tejto platnosti názov frazeologický výraz dobre korešponduje s názvami ďalších typov, ktoré sa pri tejto klasifikácii vydeľujú. + |
| frazeologický výraz³ + | Je to typ voľnejší než frazeologické spojenia, teda typ stojaci na samej hranici frazeológie. Pre konkurenciu tohto názvu s ustáleným termínom v rámci spomínanej konštrukčnej klasifikácie sa v tomto význame navrhuje názov frazeologická skupina (frazeologická grupa). + |
| frazeologický zrast + | Príklady: ''mucha mu sadla na nos'' (nahneval sa), ''streliť capa'' (urobiť alebo povedať nejakú hlúposť), ''vytrieť niekomu kocúra'' (prekabátiť niekoho), ''otráviť červíka'' (upiť si nalačno, najmä zarána) kalíšok pálenky. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú aj názvom idióm. + |
| frazeologický zvrat + | Termín sa uplatňuje v rámci špecifikovania typov frazém podľa povahy spojenia v novšej teórii. Napríklad ''sedieť si na ušiach, roniť krokodílie slzy, uši píliť niekomu''. V čase nástupu frazeologickej teórie jeden z názvov pre základnú jednotku frazeológie. V tomto význame termín ustúpil, nahradili ho novšie a všeobecne prijaté názvy frazeologická jednotka, neskôr frazeologizmus a potom frazéma. Pokiaľ sa uplatní názov frazeologický zvrat v tomto význame aj v súčasnom vyjadrovaní, má platnosť neterminologického, voľnejšieho pomenovania. + |
| frazeologizácia + | Je to komplexný proces, založený na najrozmanitejších vnútorných syntagmatických, paradigmatických nepravidelnostiach slov ako komponentov frazémy, čo sa prejavuje v neštandardných vlastnostiach jednotlivých zložiek frazémy, ich ustálením pri stvárnení významu spojenia a nadobudnutím osobitných sémantických a štylistických vlastností (najmä expresívnosti) celku. Tento proces neprebieha pri všetkých frazémach rovnakými spôsobmi ani v rovnakej miere (preto sa rozlišuje viacej typov frazeolgizácie). Niekedy je podmienený jazykovými danosťami (vtedy sa hovorí o jazykovej frazeologizácii, napr. prirovnanie ''dlhý ako Topoľčany'', podobne v češtine ''dlouhý jako Lovosice'' vzniká prirovnaním nie k dĺžke uvedených miest, ale poukazom na dĺžky slova v týchto miestnych názvoch, k jazykovému typu frazeologizácie patria aj takéto ďalšie jednotky: ''skloňovať vo všetkých pádoch, od a do zet, človek s veľkým Č, niečo s otáznikom''), inokedy vychádza z mimojazykových skutočností (vtedy sa hovorí o mimojazykovej frazeologizácii, k tomuto typu patria napr. takéto jednotky: ''sedieť ako na tŕní, pristrihnúť niekomu krídla, krídelká, píliť niekomu uši'', väčšina frazém vznikla týmto druhým typom frazeologizácie). Podľa toho, či sa tento proces uplatnil v plnej miere pri všetkých zložkách, alebo niektorú zložku úplne nezachytil, rozlišuje sa úplná a čiastočná frazeologizácia (z tohto hľadiska sa zásadne odlišuje frazeologický zrast ''labutia pieseň'' od čiastočne frazeologizovaného frazeologického spojenia typu ''hrobové ticho''). Rozličný výsledok čiastkovej a úplnej frazeologizácie sa v istej fáze frazeologického výskumu aj terminologicky rozlišoval, keď spojenie, pri ktorom prebehla iba čiastková frazeologizácia, sa nazývalo frazeologizovaným a spojenie s úplnou frazeologizáciou zasa frazeologickým. Obidva naznačené druhy frazeologizácie sa niekedy chápu ako dva stupne toho istého procesu, keď najskôr sa predpokladá neúplná (čiastočná) frazeologizácia, ktorá sa potom z iného hľadiska javí ako prvotná, a potom ako druhý stupeň toho istého procesu zasa úplná frazeologizácia, ktorá sa javí ako druhotná, sekundárna. + |
| frazeologizačný proces + | V predspisovnom období prebiehal frazeologizačný proces živelnejšie a jeho zavŕšenie či završovanie pri niektorých typoch frazém bolo pomalšie. Pri celom frazeologizačnom procese, pri základnom vývinovom smere zohráva významnú úlohu variantnosť frazémy. + |
| frazeosémantické polia + | Frazémy jedného poľa sa líšia svojimi špecifikačnými sémami, ktoré sú sekundárne a naviazané na jeden referenčný pojem. Takéto významové skupiny frazém sa označujú aj ako frazeologické polia (Rojzenzon-Avaliani, 1967), sémanticko-tematické skupiny (Molotkov, 1977), sémantické polia (Pankratova, 1988), frazeosémantické skupiny (Rajchštejn, 1980), sémantické hniezda (Habovštiaková – Krošláková, 1990). Frazémy jedného frazeosémantického poľa vyjadrujú rovnaký vecný, denotatívny význam, napr. "štedrý človek", "hovoriť pomaly", "bohatý človek", "veľké množstvo". Zoskupujú sa do vyšších významových celkov, frazeosémantických makropolí (Jankovičová, 1991), napr. "vzťah človeka k iným ľuďom", "postavenie človeka v spoločnosti", "psychické stavy človeka", "čas". Frazémy jedného frazeosémantického poľa sú navzájom v rôznych sémantických vzťahoch. Základným vzťahom je synonymia. Frazeosémantické polia tvorí obvykle niekoľko synonymických radov, ku ktorým sa pripájajú izolované frazémy, nepatriace do žiadneho synonymického radu. Okrem toho možno ešte frazémy vnútorne zoskupovať na základe zhodnej konštrukcie alebo zhodného logického alebo motivačného modelu. Vnútorná štruktúrovanosť konkrétneho poľa je v každom konkrétnom jazyku neopakovateľná. + |
| frazeotvorná báza + | Niekedy sa rozlišuje tzv. derivačná báza, ktorou sú prvky vstupujúce do frazém a pomocou ktorých sa realizuje tzv. motivačná báza, ktorú tvoria významy slov pred frazeologizáciou spojenia. Derivačnou bázou môže byť slovo, voľné slovné spojenie, ustálené slovné spojenie alebo iná frazéma. + |
| frázové prevzatie + | Napríklad americkonórske ''leggja av'' (prepustenie) podľa americkoanglického ''lay off''. + |
F | |
| Frederiksenov syndróm + | Názov bol odvodený od mena dánskeho patológa Thorkilda Frederiksena. + |
| Fredricksonov syndróm + | Názov bol odvodený od mena amerického lekára D. S. Fredricksona (1924 – 2002). + |
| Freemanov-Sheldonov syndróm + | Typické je nastavenie úst, akoby pacient pískal. Prítomné bývajú aj deformácie horných končatín, obojstranná ulnárna deviácia, kontraktúra II. – V. prsta v metakarpofalangeálnom kĺbe. Časté je gotické podnebie, malý vzrast. Intelekt nebýva porušený. Termín vznikol spojením mena anglického ortopéda E. A. Freemana a anglického pediatra J. H. Sheldona. + |
| Freibergov-Köhlerov syndróm + | Na rtg je oploštenie a zhrubnutie metatarzálnych kostí, neskôr sa tu tvoria deformujúce artrózy. Ťažkosti obyčajne nastávajú v 10. – 18. roku. Výrazný je gynekotropizmus. Termín vznikol spojením mena amerického chirurga Alberta Henryho Freiberga (1868 – 1940) s menom nemeckého röntgenológa Albana Köhlera (1874 – 1947). + |
| Freiwillige Schutzstaffel + | Boli to tzv. ochranné oddiely Deutsche Jugend, zložené z príslušníkov nemeckej národnostnej menšiny na Slovensku. Poslaním zboru bolo vychovávať mužov a občanov oddaných na život a na smrť nemeckej národnej skupine na Slovensku a súčasne vykonávať predvojenskú a povojenskú výchovu, sledovať verejný život a spolupôsobiť pri obrane štátu a udržiavaní verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Výslovnosť: frajvilige šucštafel + |
f | |
| frekvencia² + | Jednotka v SI: hertz ($\mathrm{Hz}$), $1~\mathrm{Hz} = 1~\mathrm{s}^{-1}$. + |
| frekvenčný menič + | Některé zdroje uvádějí, že spojení frekvenční měnič není korektní. + |
F | |
| Frenkelov syndróm + | Na očnom pozadí vzniká po početnejších hemorágiách pigmentová retinitída. Názov bol odvodený od mena francúzskeho oftalmológa Henriho Frenkela. + |
| Freudov syndróm + | Vyskytuje sa u novorodencov. Obyčajne sa koža spontánne hojí a ostávajú jazvy. + |
| Freundov syndróm + | Býva najmä na krku a v oblasti výstrihu. Názov bol odvodený od mena rakúskeho dermatológa Emanuela Freunda (*1869 – ?). + |
| Frey-Gottesmanovej syndróm + | Vyskytuje sa pri lézii priušnice a n. auriculotemporalis. Názov bol odvodený od mena poľskej neurologičky Lucje Frey-Gottesmanovej (1889 – 1942). + |
| Friedmannov syndróm I + | Termín bol odvodený od mena nemeckého neurológa Maxa Friedmana (1858 – 1925). + |