spôsobilosť na právne úkony
Z STD
Verzia z 15:44, 9. november 2024, ktorú vytvoril Radovan Blazek (diskusia | príspevky)$7
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, občianske právo, súkromné právo |
| Definícia: | schopnosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony. |
| Zdroj kontextu: | Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010. |
| Synonymum: | svojprávnosť |
| Príbuzné termíny: | právny úkon, právna subjektivita, plnomocenstvo |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | uk: правоздатність, ru: правоспособность |
| Poznámka: | Spôsobilosť na právne úkony sa získava spravidla plnoletosťou, teda dosiahnutím veku 18 rokov. Pred týmto vekom je možné dosiahnuť plnú spôsobilosť na právne úkony uzavretím manželstva. |
