štátne občianstvo

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, ústavné právo
Definícia:	trvalý politicko-právny zväzok (vzťah) medzi fyzickou osobou a štátom, z ktorého vyplýva komplex vzájomných práv, slobôd a povinností občana aj štátu, určených a zabezpečovaných štátom, ktoré poskytujú občanom aktívnu účasť na štátnom, politickom, ekonomickom a kultúrnom dianí spoločnosti a štátu
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobúda dieťa, a) ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo b) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo c) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.
Zdroj kontextu:	§ 5 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Príbuzné termíny:	občiansky preukaz, občianstvo, občianstvo Európskej únie, bezdomovec, bezdomovectvo, štátne územie
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: státní občanství, uk: громадянство, ru: гражданство
Poznámka:	Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť na žiadosť osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorá a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň 5 rokov a ovláda slovenský jazyk, b) nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.