občianstvo Európskej únie

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	medzinárodné súkromné právo
Definícia:	štatút, ktorý získali od 1. novembra 1993 popri svojej štátnej príslušnosti všetci občania členských štátov Európskej únie, t. j. každý občan členského štátu Európskej únie je zároveň občanom EÚ
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Synonymum:	euroobčianstvo
Príbuzné termíny:	štátne občianstvo, Európska únia
Cudzojazyčný ekvivalent:	uk: громадянство Європейського Союзу, ru: гражданство Европейского Союза
Poznámka:	Euroobčianstvo v zmysle článku 17 ZES nenahrádza, ale len dopĺňa občianstvo členského štátu. Občanom EÚ prináleží súhrn práv, ktoré sú obsiahnuté najmä v primárnom práve, napr. právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, aktívne a pasívne volebné právo v komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, kde má pobyt, nezávisle od štátnej príslušnosti, právo využiť v tretej krajine diplomatickú a konzulárnu ochranu zastupiteľskými úradmi členských štátov EÚ, právo obracať sa na Európsky parlament s petíciami, právo podávať sťažnosti a podnety európskemu ombudsmanovi. Podmienky pre nadobudnutie občianstva Únie sú stanovené v normách príslušného vnútroštátneho práva.