Termín:liberalizmus¹: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=liberalizmus¹ | |Name=liberalizmus¹ | ||
| − | | | + | |Definition=pôvodne hnutie za oslobodenie človeka spod feudálnej a cirkevnej kontroly |
|Field=filozofia | |Field=filozofia | ||
| − | | | + | |Related terms=spoločnosť², sloboda², liberalizmus², libertarianizmus |
|Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | |Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | ||
| + | |Translations={{Translation | ||
| + | |Language=en | ||
| + | |Localized form=liberalism | ||
| + | }} | ||
| + | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Na jednej strane liberalizmus je ekonomická doktrína, ktorá sa pokúša model samoregulujúceho trhu aplikovať na všetky spoločenské javy; to, čo nazývame politickým liberalizmom, je vlastne spôsob, akým sa do politického života aplikujú princípy vyplývajúce z tejto ekonomickej doktríny, ktorá sa jednoznačne snaží čo najviac obmedziť vplyv politiky. Na druhej strane liberalizmus je doktrína založená na individualistickej antropológii, to znamená, že vychádza z koncepcie človeka ako bytosti, ktorá vo svojej podstate nie je spoločenská. | |Context=Na jednej strane liberalizmus je ekonomická doktrína, ktorá sa pokúša model samoregulujúceho trhu aplikovať na všetky spoločenské javy; to, čo nazývame politickým liberalizmom, je vlastne spôsob, akým sa do politického života aplikujú princípy vyplývajúce z tejto ekonomickej doktríny, ktorá sa jednoznačne snaží čo najviac obmedziť vplyv politiky. Na druhej strane liberalizmus je doktrína založená na individualistickej antropológii, to znamená, že vychádza z koncepcie človeka ako bytosti, ktorá vo svojej podstate nie je spoločenská. | ||
| − | |Context source=de Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, č. 9, 2008, s. 817 | + | |Context source=de Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, č. 9, 2008, s. 817 – 829. |
| − | | | + | |URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Liberalizmus |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Comment=Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda. | |Comment=Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda. | ||
| − | |||
}} | }} | ||
[[Kategória:Filozofia]] | [[Kategória:Filozofia]] | ||
[[Kategória:Sociálna filozofia]] | [[Kategória:Sociálna filozofia]] | ||
Aktuálna revízia z 16:10, 7. jún 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | filozofia |
| Definícia: | pôvodne hnutie za oslobodenie človeka spod feudálnej a cirkevnej kontroly |
| Zdroj: | Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. |
| Kontext: | Na jednej strane liberalizmus je ekonomická doktrína, ktorá sa pokúša model samoregulujúceho trhu aplikovať na všetky spoločenské javy; to, čo nazývame politickým liberalizmom, je vlastne spôsob, akým sa do politického života aplikujú princípy vyplývajúce z tejto ekonomickej doktríny, ktorá sa jednoznačne snaží čo najviac obmedziť vplyv politiky. Na druhej strane liberalizmus je doktrína založená na individualistickej antropológii, to znamená, že vychádza z koncepcie človeka ako bytosti, ktorá vo svojej podstate nie je spoločenská. |
| Zdroj kontextu: | de Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, č. 9, 2008, s. 817 – 829. |
| Príbuzné termíny: | spoločnosť², sloboda², liberalizmus², libertarianizmus |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: liberalism |
| Poznámka: | Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda. |
| URL: | https://sk.wikipedia.org/wiki/Liberalizmus |
