dlžník

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo
Definícia:	strana záväzkového právneho vzťahu, ktorá je povinná splatiť dlh, t. j. poskytnúť druhej strane príslušné plnenie
Zdroj:	PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

---

Kontext:	Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Synonymum:	povinný subjekt, debitor, subjekt povinnosti
Príbuzné termíny:	dlh, záväzok, pohľadávka, veriteľ, odpustenie dlhu, oddlženie, poddlžnícka žaloba
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: dlužník, uk: боржник, ru: должник
Poznámka:	Jeho párovým pojmom je veriteľ (kreditor).