Termín:liberalizmus¹: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=liberalizmus¹
 
|Name=liberalizmus¹
|Synonyms=
+
|Definition=pôvodne hnutie za oslobodenie človeka spod feudálnej a cirkevnej kontroly
 
|Field=filozofia
 
|Field=filozofia
|Definition=pôvodne hnutie za oslobodenie človeka spod feudálnej a cirkevnej kontroly
+
|Related terms=spoločnosť², sloboda², liberalizmus²
 
|Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997.
 
|Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997.
 +
|Translations={{Translation
 +
|Language=en
 +
|Localized form=liberalism
 +
}}
 +
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Context=Na jednej strane liberalizmus je ekonomická doktrína, ktorá sa pokúša model samoregulujúceho trhu aplikovať na všetky spoločenské javy; to, čo nazývame politickým liberalizmom, je vlastne spôsob, akým sa do politického života aplikujú princípy vyplývajúce z tejto ekonomickej doktríny, ktorá sa jednoznačne snaží čo najviac obmedziť vplyv politiky. Na druhej strane liberalizmus je doktrína založená na individualistickej antropológii, to znamená, že vychádza z koncepcie človeka ako bytosti, ktorá vo svojej podstate nie je spoločenská.
 
|Context=Na jednej strane liberalizmus je ekonomická doktrína, ktorá sa pokúša model samoregulujúceho trhu aplikovať na všetky spoločenské javy; to, čo nazývame politickým liberalizmom, je vlastne spôsob, akým sa do politického života aplikujú princípy vyplývajúce z tejto ekonomickej doktríny, ktorá sa jednoznačne snaží čo najviac obmedziť vplyv politiky. Na druhej strane liberalizmus je doktrína založená na individualistickej antropológii, to znamená, že vychádza z koncepcie človeka ako bytosti, ktorá vo svojej podstate nie je spoločenská.
|Context source=de Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, č. 9, 2008, s. 817-829.
+
|Context source=de Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, č. 9, 2008, s. 817 829.
|Acceptability=Odporúčaný
+
|URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Liberalizmus
|Approved=
 
|Related terms=spoločnosť, sloboda, liberalizmus²
 
|Translations={{Translation|Language=en|Localized form=liberalism}}
 
 
|Comment=Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda.
 
|Comment=Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda.
|URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Liberalizmus
 
 
}}
 
}}
 
[[Kategória:Filozofia]]
 
[[Kategória:Filozofia]]
 
[[Kategória:Sociálna filozofia]]
 
[[Kategória:Sociálna filozofia]]

Verzia zo dňa a času 16:24, 12. máj 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: filozofia
Definícia: pôvodne hnutie za oslobodenie človeka spod feudálnej a cirkevnej kontroly
Zdroj: Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997.

Kontext: Na jednej strane liberalizmus je ekonomická doktrína, ktorá sa pokúša model samoregulujúceho trhu aplikovať na všetky spoločenské javy; to, čo nazývame politickým liberalizmom, je vlastne spôsob, akým sa do politického života aplikujú princípy vyplývajúce z tejto ekonomickej doktríny, ktorá sa jednoznačne snaží čo najviac obmedziť vplyv politiky. Na druhej strane liberalizmus je doktrína založená na individualistickej antropológii, to znamená, že vychádza z koncepcie človeka ako bytosti, ktorá vo svojej podstate nie je spoločenská.
Zdroj kontextu: de Benoist, A.: Kritika ideológie liberalizmu. In: Filozofia, roč. 63, č. 9, 2008, s. 817 – 829.
Príbuzné termíny: spoločnosť², sloboda², liberalizmus²
Cudzojazyčný ekvivalent: en: liberalism
Poznámka: Pramene liberalizmu siahajú do doby osvietenstva, vzniku slobodného pohľadu na svet, a jeho uplatnenie vo filozofii a politike. Liberalizmus chce oslobodiť spoločnosť od neslobody. Základom jeho politickej filozofie je indivíduum, občan, ktorý má čo najväčšiu slobodu. Sloboda je podľa liberálneho presvedčenia základom spoločnosti, na ktorom štát, politika a hospodárstvo spočívajú a ktorý štát chráni. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda.
URL: https://sk.wikipedia.org/wiki/Liberalizmus