biskup

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	cirkev
Definícia:	rímskokatolícky kňaz patriaci hodnostne do kategórie vyššieho duchovenstva
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007

---

Kontext:	K výhradným biskupským právam patrí svätiť kňazov, vysluhovať sviatosť birmovania a požehnávať posvätné oleje. Biskupov menuje pápež.
Zdroj kontextu:	Hasalová, E. - Piatrová, A.: Paramenty - liturgické textílie. SNM - Historické múzeum. Bratislava 2015.
Príbuzné termíny:	arcibiskup, biskupstvo, Rímskokatolícka cirkev, cirkev
Poznámka:	Vysoký cirkevný hodnostár rímskokatolíckej cirkvi alebo inej kresťanskej cirkvi. Môže stáť na čele určitej cirkevnej územnosprávnej jednotky (napr. rímskokatolícka cirkev) alebo na čele celej cirkvi (napr. starokatolícka cirkev). Biskup stojí na čele biskupstva ako základnej jednotky územnej cirkevnej správy rímskokatolíckej cirkvi s hodnosťou diecézneho (sídelného) biskupa. Vo svojej diecéze má sídelný biskup úplnú cirkevnozákonodarnú, výkonnú a súdnu právomoc. V duchovnopastierskej činnosti a pri správe diecézy pomáhajú sídelnému biskupovi ďalší jemu podriadení cirkevní hodnostári diecézy, predovšetkým pomocní (auxiliárni) biskupi. A to najmä v prípade veľkej územnej a populačnej rozsiahlosti biskupstva.