štátna služba

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo, ústavné právo, pracovné právo
Definícia:	činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom zákonom alebo iným právnym predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby
Zdroj:	PODĽA: § 6 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

---

Kontext:	Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby.
Zdroj kontextu:	§ 10 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.
Príbuzné termíny:	štátna služba policajtov, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, dočasná štátna služba, prípravná štátna služba, stála štátna služba, prepustenie zo služobného pomeru, prevedenie na inú funkciu, skončenie služobného pomeru, skončenie služobného pomeru stratou hodnosti, skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie policajta, systemizácia
Poznámka:	Patrí do organizačného systému štátu a zamestnanci sú v pracovnom pomere k štátu prostredníctvom štátnozamestnaneckého vzťahu. V právnom vyjadrení predstavuje štátna služba komplexný právny inštitút, ktorý zahŕňa normy viacerých právnych odvetví a nemožno ho jednoznačne a bez pochybností začleňovať iba do jedného klasického odvetvia práva. Plnenie úloh musí zahŕňať: riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí, návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov a podkladov na vykonávanie štátnych rozhodnutí.