znalecké dokazovanie

Z STD
Verzia z 11:07, 2. august 2024, ktorú vytvoril Radovan Blazek (diskusia | príspevky)$7

(rozdiel) ← Staršia verzia | Approved revision (rozdiel) | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, súdnictvo, trestné právo, správne právo, občianske právo
Definícia: druh dokazovania, ktoré sa uskutočňuje v príslušnom konaní, ak sú na objasnenie dôležitej skutočnosti pre dané konanie potrebné odborné znalosti
Zdroj: PODĽA: § 207 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).

PODĽA: § 36 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok). PODĽA: § 141 a 142 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).


Kontext: Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
Zdroj kontextu: § 207 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).
Príbuzné termíny: dokazovanie, znalec, znalecký posudok, znalečné, trestné konanie, správne konanie
Poznámka: Znalecké dokazovanie spravidla nastupuje až vtedy, keď nie je možné dosiahnuť požadovaný výsledok jednoduchším spôsobom, napr. odborným vyjadrením. Znalecké dokazovanie spravidla realizujú znalci zapísaní do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedených Ministersvom spravodlivosti SR v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znaleckú činnosť môžu vykonávať aj osoby, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale sú za znalca ustanovené ad hoc, po splnení podmienok uvedených v § 15 ciovaného zákona, pričom tieto osoby môžu znaleckú činnosť vykonávať len pre súd alebo iný orgán verejnej moci.