znalečné

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, súdnictvo, trestné právo, správne právo, občianske právo
Definícia:	odmena za podanie posudku a na úhradu nákladov, ktoré znalec účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
Zdroj:	PODĽA: Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.

---

Kontext:	Znalec si (v prípade, že si chce uplatniť znalečné) musí svoj právny nárok na znalečné uplatniť, a to u toho orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý znalca do trestného konania pribral. Znalec je v trestnom konaní osobou rozdielnou od procesných strán a orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pričom je subjektom trestného konania len vtedy, ak si uplatňuje nárok na znalečné a o jeho nároku sa rozhoduje v trestnom konaní alebo ak ide o uloženie poriadkovej pokuty.
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022.
Príbuzné termíny:	znalec, znalecký posudok, znalecké dokazovanie
Poznámka:	Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy (§ 152 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok). Osobitným predpisom, ktorý určuje výšku odmeny znalca (znalečné) je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a k nemu prislúchajúca vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 152 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok).