Atribút:Has comment

Toto je vlastnosť typu Text.

Stránky používajúce vlastnosť „Has comment“

Zobrazuje sa 25 stránok, ktoré používajú túto vlastnosť.

Zobraziť (predchádzajúcich 25 | nasledujúcich 25) (20 | 50 | 100 | 250 | 500).

f
frazeologická norma¹ +	V tomto zmysle je frazeologická norma súhrnom čiastkových noriem, ktoré platia pre jednotlivé roviny vo výstavbe frazémy (morfologická norma určuje tvarové možnosti komponentov, syntaktická konštrukčné ohraničenia atď.). Popri nich je to aj vlastná frazeologická norma, ktorá v každom konkrétnom prípade určuje, čo z možností, ktoré ponúka čiastková norma, sa skutočne v danej frazéme uplatňuje. Tak napr. čiastková morfologická norma určuje, že vo frazéme ''labutia pieseň'' sa vzťah medzi zložkami vyjadruje formami, ktoré sú bežné pri spojení adjektíva a substantíva, syntaktická norma určuje napr. poradie zložiek, lexikálna norma určuje, že tu nemôžeme voľne nahrádzať ani jednu zo zložiek. Vlastná frazeologická norma podáva ešte ďalšie limity platné iba pre túto jednotku, teda že napr. jednotka máva bežne iba tvar singuláru, že poradie jej zložiek je dosť pevné, že spojenie nemožno na rovine onomatologickej zmeniť napr. na pieseň labutí a pod. Ak čiastkové normy majú platnosť ohraničení, potom vlastná frazeologická norma má povahu ohraničenia ohraničení.  +
frazeologická norma² +	Takto chápaná frazeologická norma určuje limity uplatňovania frazeologických variantov, možnosti frazeologického aktualizovania, frazeologického derivovania, ale predovšetkým kompatibilitu frazémy a textu, v ktorom sa uplatňuje (je napr. problematické, prípadne až chybné, ak sa frazéma alebo silno expresívny prvok uplatňuje v textoch, ktorých špecifika spočíva v ich pojmovosti, vecnosti a pod.). Porušovaním frazeologickej normy, ktoré nie je zámerným postupom, vzniká frazeologická chyba.  +
frazeologická parametrizácia +	Zachytávajú sa pomocou nej všetky relevantné sémantické, formálne, štylistické, distribučné, pragmatické a iné vlastnosti frazém, potrebné pre jej správne pochopenie a adekvátne použitie.  +
frazeologická polysémia +	V porovnaní s polysémiou v lexike je frazeologická polysémia zriedkavejšia, kedysi sa dokonca vylučovala a jednovýznamovosť frazémy sa stavala oproti mnohovýznamovosti veľkej časti lexiky dokonca ako podstatný rozlišovací znak frazémy od lexémy. Súčasná teória ju zaznamenáva, pričom rozlišuje dva odlišné typy, a to a) polysémiu paralelnú, keď obidva výrazy možno hodnotiť ako výsledok dvoch osobitných, paralelných frazeologizačných procesov (napr. obraznosť každého z nich sa zakladá na iných súvislostiach): ''robiť niečo ľavou rukou'' – 1. veľmi ľahko, bez námahy, 2. nedbanlivo, povrchne niečo robiť, b) polysémiu postupnú, keď druhý význam frazémy možno odvodzovať ako výsledok ďalšej frazeologizácie z prvého významu, napr. (''za'')''pustiť niekde korene'' – 1. udomácniť sa niekde, 2. zdržať sa niekde.  +
frazeologická séria¹ +	Frazeologické série sa tvoria predovšetkým podľa typických modelov prísloví alebo porekadiel. Častým prípadom frazeologickej série sú rozličné školské (pedagogické) zásady formulované podľa známych prísloví a porekadiel. Napríklad podľa modelu ''Aká matka, taká Katka'' sa utvorili také výroky, ako sú ''Aký učiteľ, takí žiaci'' (taká trieda), ''Aká škola, takí žiaci, Aká príprava'' (na vyučovanie), ''také známky''.  +
frazeologická séria² +	Napríklad spojenie rýmom: ''Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin, aké drevo, taký cvik, aké prasa, taký kvik.''  +
frazeologická skupina +	Ide o typ, v ktorom sa zložky nedesémantizovali, uplatňujú sa viac-menej vo vlastnom význame a jeho frazeologizovanosť spočíva najmä na ustálenosti používania a ustálenosti lexikálneho zloženia frazémy. Nový názov, ktorý nahrádza starší názov frazeologický výraz v uvedenej platnosti (ten ostáva rezervovaný na pomenovanie jedného typu v rámci konštrukčnej klasifikácie frazém).  +
frazeologická terminológia +	V slovenskej jazykovede sa systematickejšie spracúva od polovice 70. rokov.  +
frazeologické antonymá +	Antonymné frazémy patria k rovnakému frazeologickému druhu, ale môžu mať rozdielnu vnútornú formu aj štruktúrny základ: ''hrať s niekým otvorenú hru – hrať sa s niekým na skrývačku (schovávačku), (ide to) ako po masle – (ide to) ako v lete na saniach, mať zlaté ruky – mať obe (obidve) ruky ľavé''. Osobitnú skupinu antonymných frazém tvoria absolútne frazeologické antonymá. Patria k nim: 1. frazeologické antonymá, ktoré sú protikladné vo všetkých svojich významoch, majú zhodnú syntaktickú štruktúru a rovnakú štylistickú platnosť (''dostať sa do závozu – dostať sa zo závozu'', ''strácať pevnú pôdu pod nohami'' – ''nachádzať pevnú pôdu pod nohami''); 2. jednoštruktúrne frazeologické antonymá, ktoré vystupujú v kladnej i zápornej forme (''je mu to po chuti'' – ''nie je mu to po chuti'', ''mať nos na niečo'' – ''nemať nos na niečo''). Antonymia ako jazykové vyjadrenie logickej kategórie protikladnosti predpokladá binárny, dvojčlenný vzťah, preto antonymá vytvárajú dvojice. Z tohto hľadiska aj antonymické série, ktoré sa vo frazeológii niekedy vyčleňujú (Gvozdariov, 1973), ako aj antonymické skupiny, rady a hniezda (Kunin, 1986), na rozdiel od tradičného chápania týchto súborov ako najmenej trojčlenných, pozostávajú iba z dvoch členov. Frazeologické antonymá sa delia na niekoľko typov: komplementárne (kontradiktórne), kontrárne (polárne, kontrastné), jednoštruktúrne a rôznoštruktúrne.  +
frazeologické hniezda +	Niekedy sa hovorí o frazeologických hniezdach s úzkym významom, kde sa zaraďujú synonymné frazémy a o frazeologických hniezdach so širokým významom, kde sa zaraďujú frazémy, patriace pod spoločný nadradený pojem, ale nie sú navzájom vždy v synonymnom vzťahu.  +
frazeologické homonymá +	Môžu vznikať postupným vzďaľovaním jednotlivých významov pôvodne viacvýznamovej frazémy, napr. ''mať niekoho na očiach'' – I. stále niekoho sledovať, sliediť za niekým, II. spomínať si na niekoho, živo si niekoho pripomínať. Ide o tzv. homogénne frazeologické homonymá. Okrem toho vznikajú aj ako výsledok dvoch osobitých frazeologizácií toho istého slovného spojenia, napr. ''merať cestu'' – I. nejsť po ceste rovno, motať sa napr. v podnapitosti, II. cestovať, dať sa na dlhú a zvyčajne aj namáhavú cestu. V tomto type ide o heterogénne frazeologické homonymá. Podľa toho, či sa frazeologické homonymá zhodujú alebo nezhodujú aj vo svojich paradigmatických formách, a teda aj v spôsoboch svojho zapájania do kontextu, rozlišujú sa úplné frazeologické homonymá a čiastočné frazeologické homonymá.  +
frazeologické kalky +	Pri kalkovaní sa úplne alebo čiastočne nahrádzajú komponenty cudzej frazémy ich domácimi ekvivalentmi, pričom sa úplne alebo čiastočne kopíruje aj jej syntaktická konštrukcia. Niekedy sa rozlišujú presné frazeologické kalky, ktoré vznikli presným prekladom komponentov cudzej jednotky a presným kopírovaním jej syntaktickej konštrukcie (''modrá pančucha'' z angl. ''blue stocking'', ''živá mŕtvola'' z rus. ''живой труп'', ''bludný kruh'' z lat. ''circulus vitiosus'') a nepresné frazeologické kalky, kedy dochádza pri preklade komponentov cudzej frazémy a pri kopírovaní jej syntaktickej konštrukcie k istým odchýlkam (''byť ako na ihlách'' z franc. ''être sur des épines'' – dosl. ''byť na tŕňoch'', ''z celého srdca'' z franc. ''de tout mon cœur'' – dosl. z celého môjho srdca) (Šanskij, 1985). Presné a nepresné kalky sa nazývajú aj úplné kalky (Nazarian, 1976), ktoré sa dávajú do protikladu polokalkom.  +
frazeologické neologizmy +	Určenie novosti a perspektívnosti frazém je ešte ťažšie ako pri lexikálnych neologizmoch, pretože v reči zaznamenávame neustále veľké množstvo okazionálnych obrazných výrazov a aktuálnych módnych metaforických spojení s minimálnou alebo s veľmi nízkou frekvenciou, voči ktorým stojí frazeologický fond jazyka, ktorý je trvácnejší vo svojom jadre, nepodlieha takým rýchlym zmenám, ako je to v lexike a prenikanie z periférie do centra a následné ustálenie nového výrazu je spojené s viacerými prekážkami, ako je na jednej strane veľmi rýchle zastarávanie a zánik, resp. krátka životnosť obrazných spojení a na druhe strane je to určenie časového momentu objavenia sa novej jednotky, stanovenie a zdôvodnenie kritérií pre určenie novosti výrazu, kde si treba jednoducho určiť časový medzník, isté rozhranie ako porovnávací základ pre hodnotenie, s čím súvisí tiež problém prvej registrácie a jeho skutočného výskytu. Vznik nového pomenovania môže byť reakciou na potrebu označiť novovzniknutý jav, napr. ''únik mozgov'' (= emigrácia špecialistov), ''prať špinavé peniaze'' (= legalizovať príjmy z trestnej činnosti), alebo môže ísť o výrazy, ktoré pomenúvajú nanovo známe javy, čiže k už existujúcim pomenovaniam pribúdajú konkurenčné pomenovania predovšetkým na štylistickej rovine, napr. ''držať ruku na pulze niečoho'' (byť aktérom, účastníkom niečoho), ''druhý dych'' (nové sily, príliv novej energie), rus.: ''koňki otbrosiť'' (umrieť), ''kompostirovať mozgi'' (ohlupovať, balamutiť).  +
frazeologické parametre +	Táto metóda opisu frazém má podobu tzv. blokovej schémy, ktorá sa skladá zo šiestich makrokomponentov: dekriptívneho, hodnotiaceho, obrazno-motivačného, emocionálneho, gramatického a štylistického. Parametre tvoria ucelenú všeobecnú matricu, ktorá člení opis frazém do jednotlivých zón. Rozlišuje sa vonkajšia zóna a vnútorná zóna frazeologických parametrov.  +
frazeologické paronymá +	Popri existencii pravých paroným sa hovorí aj o tzv. kváziparonymách a frazeologické paronymá treba taktiež odlišovať od frazeologických kontaminátov. Príklady frazeologických paroným: ''ísť ako baran – ísť ako baránok; ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok''; angl.: ''in time – in good time – in no time''; rus.: ''zadať žaru – poddať žaru; smotreť v zuby – smotreť v rot''. Pri frazeologických paronymách môže ísť formálne o zámenu v slovotvorných prvkoch, viď. ''baran/baránok'', v lexikálnom komponente: ''stratiť slovo – stratiť pár slov; mať deravú pamäť – mať krátku pamäť''; v syntaktickej štruktúre: ''mať pod klobúkom – mať dačo pod klobúkom''; sem patria aj prípady tzv. aditívnych, resp. redukčných frazeologických paroným: ''ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok, to je pod úroveň – to je pod moju úroveň''. Niektoré frazeologické paronymá majú blízko k synonymii a preto sa označujú ako synonymizované frazeologické paronymá, napr.: ''mať široké/voľné pole pôsobnosti; mať ostrý (britký, štipľavý)/dobre podrezaný jazyk; strkať prsty/nos do niečoho'' atď. Protipólom sú tzv. homonymizované frazeologické paronymá, ktoré popri formálnej príbuznosti sú voči sebe vo vzťahu sémantickej disjunkcie. Významový rozdiel je tu daný geneticky, vyplýva z odlišnej frazeologickej motivácie a do kategórie paroným ich oprávňuje zaradiť len ich viac-menej náhodná formálna príbuznosť, analogický štruktúrny model, porovnaj: ''mať dušu na dlani – mať dušu na jazyku; držať na uzde – držať na povrázku'' a pod. Od frazeologických paroným treba odlišovať rôzne paradigmatické transformácie, ktoré vyjadrujú rôzny spôsob slovesného deja a kauzálno-dôsledkové vzťahy medzi aktantmi slovesných frazém, napr.: ''mať niečo na krku – mať niečo z krku; vziať si niečo do hlavy – pustiť niečo z hlavy; byť v kaši – dostať sa do kaše – dostať sa z kaše – dostať niekoho z kaše.''  +
frazeologické slovníky +	Podľa toho, v akom rozsahu sa uvádzajú jednotlivé frazémy jazyka a tiež podľa toho, ako všestranne a do akej hĺbky a detailov sa popisujú frazémy, rozlišujeme úplný slovník alebo výberový, resp. malý frazeologický slovník. Usporiadaním frazeológie podľa tematických okruhov vzniká vecno-tematický frazeologický slovník, vzhľadom na historické a etymologické aspekty historicko-etymologický slovník a iné. Pri každom frazeografickom spracovaní treba vyčleniť tri centrálne problémy: výber frazeologizmov, spracovanie alebo interpretácia vybraných frazém, triedenie alebo ich usporiadanie v slovníku.  +
frazeologické spojenie +	Pomenovanie, ktoré sa spočiatku voľne zamieňalo s ďalšími názvami frazeologický výraz, frazeologický zvrat, frazeologický obrat, vzniklo na pozadí domáceho tradičného názvu ustálené spojenie jeho prepojením s adjektívom frazeologický, ktoré poukazovalo na novú teóriu. Neterminologicky, vo voľnejších filologických súvislostiach sa názov frazeologické spojenie ako synonymum pre frazému uplatňuje aj doposiaľ.  +
frazeologické synonymá +	Obraz každej z nich vychádza z odlišnej vnútornej formy, čím tým sa odlišujú napr. od lexikálnych variantov tej istej frazémy. Medzi frazeologickými synonymami neexistuje – podobne ako napr. medzi expresívnymi slovami – absolútna totožnosť, tzv. absolútna synonymia. Frazeologické synonymá sa aj pri celkovej blízkosti svojich významov odlišujú istými zložkami významu, sémami (to sú tzv. ideografické synonymá, porov. ''odísť k Abrahámovi – odísť do večných lovíšť, položiť niekoho na lopatky – dať niekomu mat''), alebo svojimi štylistickými vlastnosťami (''odísť na druhý svet – zatriasť krpcami'', tie sa nazývajú štylistické frazeologické synonymá). Väčšina frazeologických synoným patrí medzi tzv. rovnakoštruktúrne synonymá (rovnaká, resp. podobná štruktúra ich výstavby do istej miery zaručuje aj ich kategoriálnu príbuznosť alebo blízkosť), rôznoštruktúrne frazeologické synonymá sú oveľa zriedkavejšie (rozdiely v štruktúre aj pri denotačnej príbuznosti zvyčajne vedú k nezhode v kategoriálnych významoch, a tak sú prekážkou zaradenia takýchto jednotiek s blízkym významom medzi synonymné frazémy). Takéto jednotky sa v niektorých slovníkoch označujú ako frazémy s približne rovnakým významom.  +
frazeologické univerzálie +	Základný problém pri zisťovaní frazeologických univerzálií spočíva v hľadaní tzv. pravých, resp. vlastných frazeologických univerzálií, pričom sa výskum opiera predovšetkým o typologické štúdium frazeológie prirodzených jazykov. Popri aplikovaní poznatkov z lingvistiky univerzálií o jazykových (fonologických, gramatických, sémantických, symbolických) a logických (myšlienkových) univerzáliách sa zisťuje vo frazeológii predovšetkým existencia a fungovanie tzv. implikačných a frekvenčných (kvantitatívnych) univerzálií. Aj vo frazeológii sa rozlišujú mimojazykovo podmienené frazeologické univerzálie (napr. univerzálne myšlienkové kategórie, dvojitý antropocentrizmus frazeologickej nominácie a p.) a vnútrojazykové, resp. lexikálno-sémantické frazeologické univerzálie. Pri lexikálno-sémantických univerzáliách ide o skúmanie nominačných mechanizmov, spoločných všetkým jazykom a zachytávajúcim zákonitosti medzi formou a významom.  +
frazeologický ekvivalent +	Ekvivalentnosť frazémy sa posudzuje 1. z hľadiska existencie/neexistencie frazém s rovnakou frazeotvornou bázou v cudzom jazyku, 2. z hľadiska významovej identity podľa miery totožnosti denotatívnych a konotatívnych príznakov v sémantickej štruktúre frazém a 3. z hľadiska funkčnej ekvivalentnosti. V rámci typológie ekvivalentov sa vyčleňujú frazeologické ekvivalenty úplné a čiastočné.  +
frazeologický nominatív +	Zároveň sa tu prihliada aj na paradigmatickú formu frazémy. Napr. väčšinu slovesných frazém možno v slovníku zachytiť s infinitívnym tvarom slovesnej zložky. Preto pre tieto frazémy má infinitívna forma platnosť frazeologického nominatívu.  +
frazeologický obrat +	Uplatnil sa v čase hľadania názvu pre základnú jednotku celej frazeológie, dlho sa však neudržal, lebo sa prijali vyhovujúcejšie názvy, a to najskôr frazeologická jednotka, neskôr frazeologizmus a napokon frazéma. Názov frazeologický obrat vznikol spojením tradičného názvu ustálený obrat s novším označením všetkých pojmov z tejto oblasti, s názvom frazeológia, frazeologický. V najnovších systémoch frazeologických pojmov sa osobitne neuplatňuje, a tak sa uplatňuje iba ako voľnejšie, neterminologizované pomenovanie frazémy akéhokoľvek druhu.  +
frazeologický obraz¹ +	Ide o neterminologické pomenovanie a použitie.  +
frazeologický obraz² +	Cieľom takejto komplexnej operácie v rámci uplatňovania frazeológie býva vyjadrenie zložitejších významových celkov, prípadne vyjadrenie druhého významového plánu v texte.  +
frazeologický plán jazyka +	Niekedy sa dokonca chápe ako nadstavba nad lexikálnym plánom. Jeho osobitné vydeľovanie vychádza zo zisteného faktu (univerzálie), že nijaký prirodzený jazyk neexistuje bez frazeológie, že bohatú frazeológiu majú aj jazyky, ktoré majú napr. veľmi chudobnú morfológiu, limitovaný syntaktický plán atď. Podľa niektorých novších teórií organická a s lexikou komplementárna zložka spoločného lexikálno-frazeologického plánu jazyka. Takéto chápanie frazeologického plánu podporujú paralelné, ba v mnohom spoločné paradigmatické vzťahy medzi lexémami a frazémami (napr. isté synonymické rady sa utvárajú aj z lexém aj z frazém, do antonymických dvojíc sa tiež niekedy spájajú lexémy s frazémami). Pri jednom aj druhom chápaní frazeologického plánu je podstatné, že sa vidia jeho vzťahy k lexikálnemu plánu (nápadná blízkosť lexém a frazém), ale zároveň sa evidujú aj zreteľné rozdiely medzi jednotkami obidvoch plánov.  +