účastník konania

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo
Definícia:	ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Zdroj kontextu:	§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
Príbuzné termíny:	správne konanie, správny orgán, spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony, zastúpenie
Poznámka:	V správnom konaní je účastník definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Špeciálne kritériá obsahujú osobitné predpisy, ktoré môžu definovať účastníka odlišne, môže ísť pritom o subjekty, ktoré v porovnaní so správnym orgánom môžu byť pomenované širšie alebo užšie. Účastníkom správneho konania môže byť len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania. Rozlišuje sa jednak spôsobilosť mať práva a povinnosti a jednak spôsobilosť na právne úkony (protiprávne úkony). Procesná spôsobilosť vyjadruje spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a brať na seba povinnosti.