dôkaz

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, súdnictvo, trestné právo, občianske právo, správne právo
Definícia:	priamy poznatok získaný orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom o predmete dôkazu, ktorý môže prispieť k náležitému objasneniu veci, pričom bol získaný prostredníctvom dôkazných prostriedkov z prameňov (nositeľov) dôkazov a v súlade so zákonom
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007; § 119 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok); § 187 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).

---

Kontext:	Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.
Zdroj kontextu:	§ 119 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
Synonymum:	dôkazná informácia
Príbuzné termíny:	dokazovanie, sústava dôkazov, dôkazný prostriedok, predmet dôkazu, dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno, sfalšovaný dôkaz, pozmenený dôkaz, obstaranie dôkazu, hodnotenie dôkazov, vyhľadávanie dôkazov, vykonávanie dôkazov, prípustnosť dôkazov vo vyšetrovaní, vierohodnosť dôkazov vo vyšetrovaní
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: důkaz, uk: доказ, ru: доказательство
Poznámka:	Pojem dôkaz sa chápe ako výsledok dokazovania dosiahnutý určitým dôkazným prostriedkom. Dôkaz je teda výsledkom vykonania určitého dôkazného prostriedku. Dôkaz má nehmotnú povahu, dôkaz je informácia. Trestný poriadok exaktne určuje tri podmienky, ktoré musí spĺňať informácia, aby mala kvalitu dôkazu v trestnom konaní: a) môže prispieť k náležitému objasneniu veci v trestnom konaní, b) bola získaná z dôkazných prostriedkov, c) bola získaná podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. (Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022).