dôkaz

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, súdnictvo, trestné právo, občianske právo, správne právo
Definícia:	priamy poznatok získaný orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom o predmete dôkazu, ktorý môže prispieť k náležitému objasneniu veci, pričom bol získaný z dôkazných prostriedkov a v súlade so zákonom
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007; § 119 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok); § 187 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).

---

Kontext:	Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila.
Zdroj kontextu:	§ 119 ods. 5 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
Príbuzné termíny:	dôkazná informácia, dokazovanie, sústava dôkazov, dôkazný prostriedok, predmet dôkazu, dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno, sfalšovaný dôkaz, pozmenený dôkaz, obstaranie dôkazu
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: důkaz, uk: доказ, ru: доказательство
Poznámka:	Pojem dôkaz sa chápe ako výsledok dokazovania dosiahnutý určitým dôkazným prostriedkom. Dôkaz je teda výsledkom vykonania určitého dôkazného prostriedku. Dôkaz má nehmotnú povahu, dôkaz je informácia.