cestovný doklad

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, medzinárodné právo, medzinárodné súkromné právo, správne právo, vízová politika, migrácia, migračná politika
Definícia:	verejná listina, ktorú vydáva príslušný štátny orgán osobe, ktorá ňou preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie skutočnosti obsiahnuté v údajoch uvedených v cestovnom doklade a oprávňuje osobu prekročiť štátnu hranicu za účelom trvalého alebo dočasného pobytu v cudzine a jej návratu do domovského štátu
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Občan môže vycestovať do zahraničia len s platným cestovným dokladom, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Zdroj kontextu:	§ 2 ods. 2 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch.
Príbuzné termíny:	doklad totožnosti, listina¹, technické prostriedky na kontrolu pravosti cestovných dokladov, kontrola cestovného dokladu, náležitosti cestovného dokladu, cestovný pas, bezvízový režim Slovenskej republiky, vízový režim Európskej únie, osobitný vízový režim, vízový cudzinec, vízum Slovenskej republiky
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: cestovní doklad
Poznámka:	V súčasnosti je vo vyspelých štátoch sveta fakultatívna pasová sústava, t. j. občania, ktorí majú záujem o vydanie cestovného dokladu, majú právo, nie však povinnosť štátne orgány požiadať o vydanie cestovného dokladu. Cestovný doklad má štyri funkcie: je verejnou listinou, ktorú vydáva kompetentný štátny orgán, oprávňuje jeho držiteľa vycestovať z územia domovského štátu, slúži ako preukaz totožnosti jeho držiteľovi, podmieňuje vydanie víza štátnym orgánom cudzieho štátu, pokiaľ medzinárodná zmluva neustanovuje inak.