veriteľ

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo
Definícia:	strana záväzkového právneho vzťahu, ktorá je oprávnená požadovať splnenie dlhu od dlžníckej strany
Zdroj:	PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

---

Kontext:	Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať aj skutočnosti, z ktorých veriteľovi vyplýva oprávnenie podať návrh a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka; k návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré preukazujú pohľadávku, ktorá mu zakladá oprávnenie podať návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Synonymum:	oprávnený subjekt, kreditor, subjekt práva
Príbuzné termíny:	dlžník, dlh, pohľadávka, odpustenie dlhu
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: věřitel, uk: позикодавець, uk: позичкодавець, uk: кредитор, ru: кредитор, ru: заимодавец
Poznámka:	Jeho párovým pojmom je dlžník (debitor).