dlžník

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo
Definícia:	strana záväzkového právneho vzťahu, ktorá je povinná splatiť dlh, t. j. poskytnúť druhej strane príslušné plnenie
Zdroj:	PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

---

Kontext:	Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka , dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
Zdroj kontextu:	Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Synonymum:	povinný subjekt, debitor, subjekt povinnosti
Príbuzné termíny:	dlh, záväzok, pohľadávka, veriteľ, oddlženie
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: dlužník
Poznámka:	Jeho párovým pojmom je veriteľ (kreditor).