Termín:agamaglobulinémia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(úprava v definícii (v textoch sa uvádza skôr gamaglobulíny, forma γ-globulíny je veľmi zriedkavá), doplnenie príbuzných termínov, úprava gramatiky v kontexte,) |
|||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Úplné chýbanie gamaglobulínov je zriedkavé, častejšia je hypogamaglobulinémia (koncentrácia celkových Ig v sére je < 1 g/l). Ide o následok zníženej tvorby Ig, ktoré pri elektroforéze séra migrujú väčšinou v | + | |Context=Úplné chýbanie gamaglobulínov je zriedkavé, častejšia je hypogamaglobulinémia (koncentrácia celkových Ig v sére je < 1 g/l). Ide o následok zníženej tvorby Ig, ktoré pri elektroforéze séra migrujú väčšinou v γ-globulínovej frakcii s poruchami B-lymfocytov a plazmatických buniek, ojedinele aj T-lymfocytov. Najčastejší je selektívny deficit IgA (vyskytuje sa asi v 0,2 % klinicky zdravých jedincov) so zvýšenou náchylnosťou na infekcie dýchacieho a tráviaceho systému a ich prolongovaným priebehom, náchylnosťou na alergické reakcie včasného typu (napr. atopickú astmu). Keďže postihnutí nevykazujú poruchy imunity sprostredkovanej bunkami, netrpia zníženou odolnosťou voči plesňovým a vírusovým infekciám. Agamaglobulinémie možno rozdeliť na primárne (dedičné, sú vzácne, asi 1 : 100 000 obyvateľov) a sekundárne (10 až 100-krát častejšie). |
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 10:02, 5. marec 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska diagnóza, ochorenie, choroba |
| Definícia: | imunodeficientný stav charakterizovaný chýbaním gamaglobulínov |
| Zdroj: | PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Úplné chýbanie gamaglobulínov je zriedkavé, častejšia je hypogamaglobulinémia (koncentrácia celkových Ig v sére je < 1 g/l). Ide o následok zníženej tvorby Ig, ktoré pri elektroforéze séra migrujú väčšinou v γ-globulínovej frakcii s poruchami B-lymfocytov a plazmatických buniek, ojedinele aj T-lymfocytov. Najčastejší je selektívny deficit IgA (vyskytuje sa asi v 0,2 % klinicky zdravých jedincov) so zvýšenou náchylnosťou na infekcie dýchacieho a tráviaceho systému a ich prolongovaným priebehom, náchylnosťou na alergické reakcie včasného typu (napr. atopickú astmu). Keďže postihnutí nevykazujú poruchy imunity sprostredkovanej bunkami, netrpia zníženou odolnosťou voči plesňovým a vírusovým infekciám. Agamaglobulinémie možno rozdeliť na primárne (dedičné, sú vzácne, asi 1 : 100 000 obyvateľov) a sekundárne (10 až 100-krát častejšie). |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | syndróm, Brutonov-Gitlinov syndróm, imunodeficiencia, Brutonova choroba |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: agammaglobulinaemia (ae, f.) |
