Termín:služobný pomer: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Bibliography=PODĽA: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov | |Bibliography=PODĽA: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
+ | |Context=Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu. Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou. | ||
+ | |Context source=§ 16 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície | ||
|Comment=Prevládajú tu prvky verejnoprávnej povahy, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty tohto vzťahu ako právneho vzťahu, v ktorom sa vykonáva štátna služba – podiel na výkone štátnej moci. Osobitná povaha tohto vzťahu spočíva predovšetkým: v spôsobe vzniku – individuálny právny akt, v zamestnávateľskom subjekte – štát, v stabilite zamestnaneckého vzťahu – definitíva, v povahe práv a povinností - kogentnosť ich úpravy, v právne garantovanom služobnom a platovom postupe, v charaktere disciplinárnej zodpovednosti, v úprave štátnej služby vo forme osobitného zákona, v spôsobe riešenia sporov. Služobný pomer ako právny pojem má hybridnú interdisciplinárnu povahu. | |Comment=Prevládajú tu prvky verejnoprávnej povahy, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty tohto vzťahu ako právneho vzťahu, v ktorom sa vykonáva štátna služba – podiel na výkone štátnej moci. Osobitná povaha tohto vzťahu spočíva predovšetkým: v spôsobe vzniku – individuálny právny akt, v zamestnávateľskom subjekte – štát, v stabilite zamestnaneckého vzťahu – definitíva, v povahe práv a povinností - kogentnosť ich úpravy, v právne garantovanom služobnom a platovom postupe, v charaktere disciplinárnej zodpovednosti, v úprave štátnej služby vo forme osobitného zákona, v spôsobe riešenia sporov. Služobný pomer ako právny pojem má hybridnú interdisciplinárnu povahu. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] |
Verzia zo dňa a času 08:51, 10. jún 2024
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | polícia, právo, správne právo, pracovné právo |
Definícia: | právom regulovaný vzťah policajtov a vojakov na jednej strane a štátu na druhej strane v rámci výkonu štátnej služby, v rámci ktorého vykonávajú svoju funkciu a v rámci ktorého plnia úlohy, ktoré im ukladajú právne predpisy a z ktorého im vyplývajú určité práva aj povinnosti |
Zdroj: | PODĽA: zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov |
Kontext: | Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu. Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou. |
Zdroj kontextu: | § 16 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
Príbuzné termíny: | štátna služba, policajt, vojak, prepustenie zo služobného pomeru, skončenie služobného pomeru, uvoľnenie zo služobného pomeru, vznik služobného pomeru, zmeny služobného pomeru, zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe |
Poznámka: | Prevládajú tu prvky verejnoprávnej povahy, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty tohto vzťahu ako právneho vzťahu, v ktorom sa vykonáva štátna služba – podiel na výkone štátnej moci. Osobitná povaha tohto vzťahu spočíva predovšetkým: v spôsobe vzniku – individuálny právny akt, v zamestnávateľskom subjekte – štát, v stabilite zamestnaneckého vzťahu – definitíva, v povahe práv a povinností - kogentnosť ich úpravy, v právne garantovanom služobnom a platovom postupe, v charaktere disciplinárnej zodpovednosti, v úprave štátnej služby vo forme osobitného zákona, v spôsobe riešenia sporov. Služobný pomer ako právny pojem má hybridnú interdisciplinárnu povahu. |