Termín:kontingentné: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (2 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=kontingentné | |Name=kontingentné | ||
| − | | | + | |Definition=to, čo je nie-nevyhnutné, to, čoho nevyhnutnosť nevieme preukázať zaradením do určitých logických, faktuálnych a iných podobných usporiadaní |
|Field=filozofia | |Field=filozofia | ||
| − | | | + | |Related terms=náhoda, nevyhnutnosť, kauzalita² |
|Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | |Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | ||
| − | | | + | |Translations={{Translation |
| − | | | + | |Language=en |
| + | |Localized form=contingent | ||
| + | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | | | + | |Comment=Je to základný pojem scholastickej filozofie, ktorý použil už Aristoteles vo význame možného. V scholastike označuje najmä náhodnosť so zreteľom na nadriadenú osudovú nevyhnutnosť. V užšom zmysle označuje to, čo nie je nevyhnutné, ale čo sa stalo (napr. že sú dvere zatvorené). V scholastike teda kontingencia nemala rovnaký význam ako náhoda. Kontingencia je pojem blízky (a často totožný) s pojmom náhoda, náhodnosť a do istej miery aj s pojmom možnosť. Vo viacerých filozofických koncepciách sa ním však vyjadruje jemná, ale významná odchýlka od týchto pojmov. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
[[Kategória:Filozofia]] | [[Kategória:Filozofia]] | ||
[[Kategória:Systematická filozofia]] | [[Kategória:Systematická filozofia]] | ||
Aktuálna revízia z 10:47, 7. jún 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | filozofia |
| Definícia: | to, čo je nie-nevyhnutné, to, čoho nevyhnutnosť nevieme preukázať zaradením do určitých logických, faktuálnych a iných podobných usporiadaní |
| Zdroj: | Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. |
| Príbuzné termíny: | náhoda, nevyhnutnosť, kauzalita² |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: contingent |
| Poznámka: | Je to základný pojem scholastickej filozofie, ktorý použil už Aristoteles vo význame možného. V scholastike označuje najmä náhodnosť so zreteľom na nadriadenú osudovú nevyhnutnosť. V užšom zmysle označuje to, čo nie je nevyhnutné, ale čo sa stalo (napr. že sú dvere zatvorené). V scholastike teda kontingencia nemala rovnaký význam ako náhoda. Kontingencia je pojem blízky (a často totožný) s pojmom náhoda, náhodnosť a do istej miery aj s pojmom možnosť. Vo viacerých filozofických koncepciách sa ním však vyjadruje jemná, ale významná odchýlka od týchto pojmov. |
