Termín:jav: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená) | |||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=V užšom zmysle je jav súhrn vlastností a | + | |Context=V užšom zmysle je jav súhrn vlastností a vzťahov nejakého predmetu, ktoré sú nám dané prostredníctvom zmyslového nazerania, bezprostrednej skúsenosti – v dialektickom protiklade k podstate. Jav zahrnuje tak nepodstatné, to znamená jednotlivé, náhodné, premenlivé, ako aj podstatné, to znamená všeobecné, nevyhnutné, relatívne, stále; obe súčasti treba od seba odlíšiť pomocou ďalšej myšlienkovej analýzy, čím poznanie preniká od javu k podstate. |
| − | |Context source= | + | |Context source=Filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda 1987. |
|URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Jav | |URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Jav | ||
|Comment=Už starí grécki filozofi si uvedomovali, že zmyslami nepoznávame samy veci, ale iba ich javy. Podľa Kanta poznávame iba javy, pričom veci osebe ostávajú nepoznateľné. Naproti tomu Hegel vidí v jave prejav samej podstaty veci, ku ktorej v myslení postupne dospievame. Fenomenológia začína svoje skúmania obmedzením sa na fenomény v našom vedomí. | |Comment=Už starí grécki filozofi si uvedomovali, že zmyslami nepoznávame samy veci, ale iba ich javy. Podľa Kanta poznávame iba javy, pričom veci osebe ostávajú nepoznateľné. Naproti tomu Hegel vidí v jave prejav samej podstaty veci, ku ktorej v myslení postupne dospievame. Fenomenológia začína svoje skúmania obmedzením sa na fenomény v našom vedomí. | ||
Aktuálna revízia z 15:25, 16. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | filozofia |
| Definícia: | predstava, v ktorej sa nám nejaká vec ukazuje prostredníctvom zmyslového vnímania |
| Zdroj: | Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. |
| Kontext: | V užšom zmysle je jav súhrn vlastností a vzťahov nejakého predmetu, ktoré sú nám dané prostredníctvom zmyslového nazerania, bezprostrednej skúsenosti – v dialektickom protiklade k podstate. Jav zahrnuje tak nepodstatné, to znamená jednotlivé, náhodné, premenlivé, ako aj podstatné, to znamená všeobecné, nevyhnutné, relatívne, stále; obe súčasti treba od seba odlíšiť pomocou ďalšej myšlienkovej analýzy, čím poznanie preniká od javu k podstate. |
| Zdroj kontextu: | Filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda 1987. |
| Synonymum: | fenomén |
| Príbuzné termíny: | poznanie, skúsenosť, empíria |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: phenomenon |
| Poznámka: | Už starí grécki filozofi si uvedomovali, že zmyslami nepoznávame samy veci, ale iba ich javy. Podľa Kanta poznávame iba javy, pričom veci osebe ostávajú nepoznateľné. Naproti tomu Hegel vidí v jave prejav samej podstaty veci, ku ktorej v myslení postupne dospievame. Fenomenológia začína svoje skúmania obmedzením sa na fenomény v našom vedomí. |
| URL: | https://sk.wikipedia.org/wiki/Jav |
