vyhostenie
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, polícia, správne právo, vízová politika, migrácia, migračná politika, medzinárodné právo verejné, trestné právo |
| Definícia: | jednostranné rozhodnutie kompetentného štátneho orgánu štátu pobytu na základe taxatívne stanovených podmienok uvedených v právnych normách, ktorým sa cudzinec vykazuje zo štátneho územia rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Trestný poriadok počíta aj s možnosťou, že počas trvania väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody môže uplynúť platnosť cestovného dokladu odsúdeného. Útvar PZ príslušný pre vyhostenie je v spolupráci s ústavom, v ktorom sa odsúdený nachádza, povinný zabezpečiť, aby mal odsúdený platné doklady v čase predpokladaného vyhostenia (§ 441 ods. 5 Trestného poriadku). |
| Zdroj kontextu: | Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022. |
| Príbuzné termíny: | trest, trestný čin, trest vyhostenia, pobyt, individuálne schvaľovanie vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, kontrola pobytu cudzinca, pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, protiprávny pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, zákaz vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, vstup cudzincov na územie Slovenskej republiky, vycestovanie cudzinca z územia Slovenskej republiky, zaistenie cudzinca |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: vyhoštění |
| Poznámka: | Právo vyhostiť cudzinca vyplýva z územnej kompetencie štátu a býva pokladané za podstatnú súčasť suverenity štátu. Vyhostenie ako právny inštitút má svoju medzinárodnoprávnu a vnútroštátnu dimenziu. Vyhostenie môže mať podobu administratívneho vyhostenia (upravené v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov) alebo podobu trestu vyhostenia (upravené v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon). Vyhostenie má temporálnu, teritoriálnu a personálnu pôsobnosť.
Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi v administratívnom konaní môže nepovoliť vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov. Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov. Konkrétna doba musí byť stanovená v príslušnom súdnom alebo administratívnom rozhodnutí. Pri stanovení teritoriálneho rozsahu sa vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vyhostenie vzťahuje na celé štátne územie. Personálna pôsobnosť je stanovená pravidlom, že vyhostenie sa vzťahuje na konkrétneho cudzinca, a nie napríklad na jeho rodinných príslušníkov. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený. |
