vecná príslušnosť

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo, trestné právo, občianske právo
Definícia:	určenie, ktorý druh orgánu koná a rozhoduje v prvom stupni
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Vo všeobecnosti vecnou príslušnosťou sa určuje, ktorý druh súdov (okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR) má trestnú vec prejednať a rozhodnúť, teda nie, ktorý konkrétny súd to má byť. Preto je potrebné určiť aj miestnu príslušnosť, t. j. konkrétne ktorý z daného okruhu súdov je určený konať a rozhodovať v konkrétnej veci.
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022.
Príbuzné termíny:	právomoc, príslušnosť, funkčná príslušnosť, miestna príslušnosť, spor o príslušnosť
Poznámka:	Vecnú príslušnosť v správnom konaní neustanovuje správny poriadok, ale osobitné zákony. Týmito zákonmi sa rozumejú hmotnoprávne predpisy na jednotlivých úsekoch štátnej správy (cestovné doklady, stavebné povolenia, živnostenské oprávnenie). Ak by osobitný zákon neustanovoval vecnú príslušnosť, je na konanie a rozhodnutie príslušná obec. Z hľadiska vecnej príslušnosti možno súdy v trestných veciach rozdeliť do troch skupín: a) všeobecné súdy, b) všeobecné súdy so špecializovanou agendou (uvedené v § 16 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku), c) Špecializovaný trestný súd. V civilnom konaní rozhoduje v prvej inštancii okresný súd, ak nie je ustanovené inak. Civilný sporový poriadok rozoznáva aj tzv. kauzálnu príslušnosť, ktorá je osobitnou vecnou príslušnosťou a je upravená v § 22 až 33 Civilného sporového poriadku.