sporové konanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo
Definícia:	konanie, pre ktoré je typické, že sa môže začať len na návrh, a aktivitu, predovšetkým navrhovanie a predkladanie dôkazov, vyvíjajú proti sebe stojaci účastníci konania (žalobca (navrhovateľ) – žalovaný (odporca), v trestnom konaní prokurátor – obžalovaný (a jeho obhajca))
Zdroj:	PODĽA: Čentéš, J.: Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka 2012.

---

Kontext:	Základné (nachádzacie) konanie možno potom členiť (diferencovať) na sporové konanie (iurisdictio contentiosa) a na nesporové konanie (iurisdictio voluntaria), a to aj napriek tomu, že platný občiansky súdny poriadok, na rozdiel od právnej úpravy pred rokom 1950, takéto členenie, resp. rozlíšenie, vo svojich ustanoveniach nemá.
Zdroj kontextu:	Ficová, S. – Štěvček, M. a kol.: Občianske súdne konanie. Praha: C. H. Beck 2010.
Príbuzné termíny:	spor, nesporové konanie, nachádzacie konanie
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: sporné řízení
Poznámka:	V sporovom konaní dochádza k ochrane subjektívneho práva existujúceho už pred začatím konania a rozhodnutie súdu má represívny charakter.