sporové konanie
Z STD
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, občianske právo |
| Definícia: | konanie, pre ktoré je typické, že sa môže začať len na návrh, a aktivitu, predovšetkým navrhovanie a predkladanie dôkazov, vyvíjajú proti sebe stojaci účastníci konania (žalobca (navrhovateľ) – žalovaný (odporca), v trestnom konaní prokurátor – obžalovaný (a jeho obhajca)) |
| Zdroj: | PODĽA: Čentéš, J.: Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka 2012. |
| Kontext: | Základné (nachádzacie) konanie možno potom členiť (diferencovať) na sporové konanie (iurisdictio contentiosa) a na nesporové konanie (iurisdictio voluntaria), a to aj napriek tomu, že platný občiansky súdny poriadok, na rozdiel od právnej úpravy pred rokom 1950, takéto členenie, resp. rozlíšenie, vo svojich ustanoveniach nemá. |
| Zdroj kontextu: | Ficová, S. – Štěvček, M. a kol.: Občianske súdne konanie. Praha: C. H. Beck 2010. |
| Príbuzné termíny: | spor, nesporové konanie, nachádzacie konanie |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: sporné řízení, uk: спірна юрисдикція, ru: спорная юрисдикция |
| Poznámka: | V sporovom konaní dochádza k ochrane subjektívneho práva existujúceho už pred začatím konania a rozhodnutie súdu má represívny charakter. |
