prištítne žľazy
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | biológia, zoológia, Lekárska veda, anatómia |
| Definícia: | malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, prirastené k jej puzdru, niekedy ponorené aj do jej parenchýmu |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | karcinóm prištítnych žliaz |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: glandula (ae, f.) parathyreoidea |
| Poznámka: | Prištítne žľazy sa nachádzajú u všetkých stavovcoch dýchajúcich vzduch. Ich vznik sa spája s potrebou chrániť suchozemské organizmy pred hypokalciémiou a udržať integritu kostry.
U človeka sa vyvíjajú z 3. a 4. faryngového vačku. Posledný (5.) vačok sa diferencuje na ultimobrachiálne teliesko, ktoré sa spája so základom štítnej žľazy vznikajúcim z 1. vačku a jeho bunky sa diferencujú na parafolikulové C bunky štítnej žľazy produkujúce kalcitonín. Hormónová aktivita prištítnych žliaz sa začína v 12. – 13. embryovom týždni. Homeostázu vápnika vo fetoplacentárnej jednotke však udržujú prištítne žľazy matky, s čím súvisí pravdepodobne prechodná insuficiencia prištítnych žliaz v prvých dňoch po narodení s prípadnou novorodeneckou tetániou. Väčšina cicavca má obyčajne dva páry prištítnych žliaz, lebo vznikajú zo 4 základov, ktoré nesplývajú: z epitelu 4. faryngového vačku vznikajú horné, z epitelu 3. faryngového vačku dolné prištítne žľazy. Akcesórne prištítne žľazy (časté pri králikoch) sú u človeka zriedkavé. Vznikajú rozštepom základov a môžu sa nachádzať aj mimo štítnu žľazu (pri trachei, v týmuse a i.). |
