preberanie frazeologických jednotiek
Z STD
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | proces, pri ktorom sa frazeologický fond jazyka obohacuje o frazémy z iných jazykov |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
Príbuzné termíny: | alochtónne frazémy, frazeologické kalky, polokalky, adaptovaný kalk, citátové frazémy |
Poznámka: | Najčastejším spôsobom je doslovný preklad cudzích frazém, ich kalkovanie, ktoré môže byť úplné alebo čiastočné, pričom sa viac alebo menej kopíruje aj ich syntaktická konštrukcia. Iným spôsobom je preberanie cudzích frazém bez prekladu. Preberané frazémy sa buď foneticky a graficky prispôsobujú systému preberajúceho jazyka (napr. franc. table rase z lat. tabula rasa) alebo sa čiastočne prispôsobujú, čiastočne si ponechávajú svoju originálnu podobu (napr. franc. faire fiasco z tal. far fiasco), prípadne sa frazéma preberá v jej pôvodnej grafickej i zvukovej podobe (alma mater, enfant terrible, dolce far niente). Posledný spôsob sa niekedy nepokladá za prevzatie a takéto spojenia sa považujú za zvláštnu skupinu frazém, citátové frazémy (Mlacek, 1984), inokedy sa označujú ako "čisté prevzatia" (Gvozdariov, 1977). Preberaním frazeologických jednotiek vzniká v preberajúcom jazyku osobitná vrstva frazeológie – prevzatá frazeológia. |