petícia

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo, verejné právo, ústavné právo
Definícia:	právny inštitút vychádzajúci z Ústavy SR, na základe ktorého má každý právo sám alebo spoločne s inými obracať sa na orgány verejnej moci so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti týchto orgánov
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007; zákon č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve.

---

Kontext:	Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv.
Zdroj kontextu:	§ 1 ods. 3 a 4 zákona č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve.
Príbuzné termíny:	ústava, referendum, zhromažďovanie, združovanie
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: petice
Poznámka:	Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť ani nesmie byť nikomu na ujmu. Na zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie petície sa môže vytvoriť petičný výbor, ktorý nie je právnickou osobou; petícia musí mať písomnú formu a musí byť pod ňou uvedené meno, priezvisko a bydlisko toho, kto ju podáva (resp. všetkých členov petičného výboru). Orgán verejnej moci, ktorému sa podáva, je povinný ju prijať a po posúdení jej obsahu musí do 30 pracovných dní písomne odpovedať. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní.