genetika

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	lekárska veda, genetika
Definícia:	disciplína zaoberajúca sa dedičnosťou a premenlivosťou
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Príbuzné termíny:	imunogenetika
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: genetika
Poznámka:	Pojem g. zaviedol W. Bateson (1906). Zakladateľom genetiky je J. G. Mendel, ktorý roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností u diploidných rastlín. Na základe kontrolovaného opeľovania získal krížením hrachu nové kombinácie znakov. Ako prvý dokázal závislosť medzi utváraním znakov a určitými dedičnými vlohami (Mendelove zákony). Jeho objav však ostal dlho zabudnutý. Znovuobjavením Mendelových zákonov dedičnosti (H. de Vries, 1897; C. Correns, 1899; E. v Tschermak-Seysenegg, 1900) sa na začiatku 20. stor. začal vývoj modernej genetiky. Roku 1903 publikoval W. S. Sutton teóriu, podľa ktorej párovo sa vyskytujúce chromozómy sú nositeľmi dedičného materiálu. Správnosť tejto teórie potvrdil svojimi pokusmi na drozofile obyčajnej T. H. Morgan (1919).