diakon

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	cirkev
Definícia:	duchovná osoba patriaca k Rímskokatolíckej cirkvi alebo k inej kresťanskej cirkvi, ktorej označenie predstavuje najnižší stupeň kňazského svätenia v Rímskokatolíckej cirkvi, najnižšiu kňazskú hodnosť
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Diakon pri bohoslužbe asistuje kňazovi a biskupovi, je splnomocnený kázať, vysluhovať sviatosť krstu, rozdávať sväté prijímanie, asistovať pri uzatváraní manželstva, pochovávať a vykonávať ďalšie pastoračné úlohy.
Zdroj kontextu:	Hasalová, E. – Piatrová, A.: Paramenty – liturgické textílie. Bratislava: SNM – Historické múzeum 2015.
Príbuzné termíny:	farár, cirkev
Cudzojazyčný ekvivalent:	la: diaconus (i, n.)
Poznámka:	Ak diakon zostáva trvalým diakonom, teda takou duchovnou osobou, ktorá nebude po súhlase manželky povýšená do vyššej kňazskej hodnosti, môže byť už ženatou osobou. Farnosti, farári, kapláni i diakoni môžu používať vlastné identifikačné znaky, vrátane erbov a kňazského oblečenia, o. i. diferencujúceho ich od laickej verejnosti. Všetci kňazi Rímskokatolíckej cirkvi skladajú sľub celibátu (napr. biskupi, farári, kapláni, diakoni, s výnimkou trvalých diakonov).
URL:	http://www.vatican.va/holy father/paul vi/motu proprio/documents/hf p-vi motu-proprio 19670618 sacrum-diaconatus lt.html