aforizmus

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť:	lingvistika
Definícia:	ustálené spojenie, ktoré stručne, vtipne, ironicky, inokedy lakonicky vyjadruje životnú pravdu, hlbokú myšlienku alebo morálnu zásadu
Zdroj:	Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

---

Kontext:	Dobrý aforizmus vzniká z (intuitívneho) poznania zložitých dejov okolitého sveta.
Zdroj kontextu:	Literárny týždenník, 1998, apríl, č. 14, s. 6 – 7.
Príbuzné termíny:	ustálené slovné spojenie, maxima, gnóma
Cudzojazyčný ekvivalent:	en: aphorism, cs: aforismus, grc: αφοριζειν, ru: афоризм, uk: афоризм, fr: aphorisme (n. m.), it: aforisma, pl: aforyzm
Poznámka:	Termín vychádza z gréckeho aforismos, čo znamená vymedzenie. Zväčša pozostáva z jednej vety, ale nie je to pravidlom. Jeho spôsob vyjadrenia (výpovede) je symetrický, obsahuje prirovnanie, protiklad alebo rozpor. Väčšina aforizmov sa zakladá na kontraste, ktorý odkrýva duchaplnosť ich autora. Mnohí ho pokladajú za tzv. príslovie intelektuálov. Aforizmy sa niekedy vydávajú aj osobitne v knižných publikáciách, ktoré sa nazývajú aforistiká (napr. Brezina, J.: Aforizmy troch tisícročí). Hoci sa aforizmy stávajú zdrojom nových frazém, ich ustálenosť je podmienená častým výskytom v písaných aj hovorených prejavoch (mottá, citáty, ozdobné poetické výpovede a i.), zaraďujú sa medzi útvary stojace na hranici frazeológie. Príklady: Najlepší spôsob, ako stratiť dôveru a úctu mladých, je dávať im nekonečné rady. (E. Hemingway); Len jedna vec na svete je horšia, než dostať sa do ľudských rečí: nedostať sa do nich. (O. Wilde); Človek – to znie hrdo! (M. Gorkij); Ťažko je ľúbiť ženu a súčasne robiť niečo rozumné. (L. N. Tolstoj).
URL:	https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/