acidita
Z STD
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | chémia |
Definícia: | sila kyseliny, kyslosť |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Kontext: | Počet oddisociovaných (voľných) iónov H⁺ udáva aktuálnu aciditu, ktorá závisí od sily kyseliny; udáva sa v mol.l⁻¹ a vyjadruje pomocou ph. Celkové množstvo H⁺ v disociovanej alebo nedisociovanej forme v objemovej jednotke sa nazýva celková acidita (kyslosť) roztoku. Čím je koncentrácia H⁺ väčšia, tým je kyselina chemicky aktívnejšia. Kys. chlorovodíková HCl je pri rovnakej jednomolárnej koncentrácii silnejšia ako kyselina octová CH₃COOH. Vyplýva to z rozličných disociačných stupňov (a) obidvoch kyselín: aCH₃COOH = 0,0034, aHCl = 0,79. Jeden liter jednomolárneho rozt. HCl obsahuje a . c = 0,79 g voľných iónov H⁺, kým jeden liter CH₃COOH len 0,0034 g iónov H⁺. Tento rozdiel počtu iónov H⁺ v objemovej jednotke je príčinou rozdielnej sily obidvoch kys. |
Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: aciditas (atis, n.) |
Poznámka: | Termín vznikol z latinského slova acidus (kyslý). |