acidifikačné testy
Z STD
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | biochémia, lekárska diagnóza |
| Definícia: | testy na vyšetrenie acidifikačnej schopnosti obličiek |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | alkalizačné testy |
| Poznámka: | Používajú sa na dg. nefropatií, napr. renálnej tubulárnej acidózy, a to len u pacientov s hyperchloremickou acidózou s pH krvi > 7,25. Ako acidifikačná látka sa podáva CaCl₂ al. NH₄Cl, kt. sa však zle znáša a pri hepatopatii je kontraidikovaný. Postup: pacientovi sa podá CaCl₂ v dávke 0,11 g/kg/d p. o. v 400 ml tekutiny. O 3 h sa začne zbierať moč počas nasledujúcich 4 h. Odmeria sa objem moču, stanoví sa: 1. pH (pomocou pH-metra - pH moču má byť < 7,0, inak sa test nedá vykonať); 2. titračná acidita (TA - titráciou vzorky moču po pridaní HCl a povarení pomocou roztoku 0,05 mol/l NaOH do pH 7,4); 3. amoniak (NH₄ – ďalšou tzv. formolovou titráciou tejto zmesi po pridaní 40 % formaldehydu (pH 7,0 - 7,4), Berthelotovou reakciou, optickým testom, príp. pomocou iónovoselektívnych elektród. Referenčné hodnoty u dospelých sú: pH < 5,8, TA > 170 nmol/s/1,73 m² tel. povrchu a NH₄ > 600 nmol/s/1,73 m² tel. povrchu. |
