acidá

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	farmakológia, biochémia
Definícia:	digestíva, liečivá, ktoré upravujú acidobázickú rovnováhu v žalúdkovej šťave a nahradzujú deficit sekrécie HCl
Zdroj:	Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

---

Poznámka:

Najstarším a dodnes používaným acidom je roztok kyseliny chlorovodíkovej, lepšie sa však osvedčili soli niektorých aminokyselín s HCl (kyseliny glutámovej, N,N,N'-trimetylglycínu) označované ako "tuhý chlorovodík". Ako acidum sa podáva aj samotná HCl (Ac. hydrochloridum dilutum, ČSL 4 ~ 3 mol/l roztok HCl) v dávke 10 – 15 kvapiek do pohára vody počas jedenia (nemá prísť do styku so zubami). Hydrochlorid betaínu sa v žalúdku rozkladá a uvoľňuje HCl. Podáva sa v kombinácii s pepsínom. Pri vyšetrení žalúdkovej acidity sa sekrécia stimuluje pentagastrínom. Stimulácia kofeínom je nespoľahlivá, histamín je u alergických pacientov nebezpečný. K stimulanciám žalúdkovej (a pankreatickej) šťavy patrí ceruleid, karnitín, sekretén, sinkalid. Termín vznikol z latinského acidus (kyslý), ktorý je odvodený zo slovesa acere (byť kyslý).