Termín:prištítne žľazy: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=prištítne žľazy |Definition=glandula parathyreoidea, epitelové telieska (Köhn), malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, p…“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=prištítne žľazy | |Name=prištítne žľazy | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, prirastené k jej puzdru, niekedy ponorené aj do jej parenchýmu |
| − | |Field= | + | |Field=biológia, zoológia, Lekárska veda, anatómia |
|Related terms=karcinóm prištítnych žliaz | |Related terms=karcinóm prištítnych žliaz | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| + | |Translations={{Translation | ||
| + | |Language=la | ||
| + | |Localized form=glandula (ae, f.) parathyreoidea | ||
| + | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Comment=Prištítne žľazy sa nachádzajú | + | |Comment=Prištítne žľazy sa nachádzajú u všetkých stavovcoch dýchajúcich vzduch. Ich vznik sa spája s potrebou chrániť suchozemské organizmy pred hypokalciémiou a udržať integritu kostry. |
| + | U človeka sa vyvíjajú z 3. a 4. faryngového vačku. Posledný (5.) vačok sa diferencuje na ultimobrachiálne teliesko, ktoré sa spája so základom štítnej žľazy vznikajúcim z 1. vačku a | ||
| + | jeho bunky sa diferencujú na parafolikulové C bunky štítnej žľazy produkujúce kalcitonín. Hormónová aktivita prištítnych žliaz sa začína v 12. – 13. embryovom týždni. Homeostázu vápnika vo fetoplacentárnej jednotke však udržujú prištítne žľazy matky, s čím súvisí pravdepodobne prechodná insuficiencia prištítnych žliaz v prvých dňoch po narodení s prípadnou novorodeneckou tetániou. | ||
| + | Väčšina cicavca má obyčajne dva páry prištítnych žliaz, lebo vznikajú zo 4 základov, ktoré nesplývajú: z epitelu 4. faryngového vačku vznikajú horné, z epitelu 3. faryngového vačku dolné prištítne žľazy. Akcesórne prištítne žľazy (časté pri králikoch) sú u človeka zriedkavé. Vznikajú rozštepom základov a môžu sa nachádzať aj mimo štítnu žľazu (pri trachei, v týmuse a i.). | ||
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 17:01, 29. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | biológia, zoológia, Lekárska veda, anatómia |
| Definícia: | malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, prirastené k jej puzdru, niekedy ponorené aj do jej parenchýmu |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | karcinóm prištítnych žliaz |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: glandula (ae, f.) parathyreoidea |
| Poznámka: | Prištítne žľazy sa nachádzajú u všetkých stavovcoch dýchajúcich vzduch. Ich vznik sa spája s potrebou chrániť suchozemské organizmy pred hypokalciémiou a udržať integritu kostry.
U človeka sa vyvíjajú z 3. a 4. faryngového vačku. Posledný (5.) vačok sa diferencuje na ultimobrachiálne teliesko, ktoré sa spája so základom štítnej žľazy vznikajúcim z 1. vačku a jeho bunky sa diferencujú na parafolikulové C bunky štítnej žľazy produkujúce kalcitonín. Hormónová aktivita prištítnych žliaz sa začína v 12. – 13. embryovom týždni. Homeostázu vápnika vo fetoplacentárnej jednotke však udržujú prištítne žľazy matky, s čím súvisí pravdepodobne prechodná insuficiencia prištítnych žliaz v prvých dňoch po narodení s prípadnou novorodeneckou tetániou. Väčšina cicavca má obyčajne dva páry prištítnych žliaz, lebo vznikajú zo 4 základov, ktoré nesplývajú: z epitelu 4. faryngového vačku vznikajú horné, z epitelu 3. faryngového vačku dolné prištítne žľazy. Akcesórne prištítne žľazy (časté pri králikoch) sú u človeka zriedkavé. Vznikajú rozštepom základov a môžu sa nachádzať aj mimo štítnu žľazu (pri trachei, v týmuse a i.). |
