Termín:prištítne žľazy: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=prištítne žľazy |Definition=glandula parathyreoidea, epitelové telieska (Köhn), malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, p…“)
 
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=prištítne žľazy
 
|Name=prištítne žľazy
|Definition=glandula parathyreoidea, epitelové telieska (Köhn), malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, prirastené k jej puzdru, niekedy ponorené aj do jej parenchýmu (psi)
+
|Definition=malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, prirastené k jej puzdru, niekedy ponorené aj do jej parenchýmu
|Field=medicína
+
|Field=biológia, zoológia, Lekárska veda, anatómia
 
|Related terms=karcinóm prištítnych žliaz
 
|Related terms=karcinóm prištítnych žliaz
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|Translations={{Translation
 +
|Language=la
 +
|Localized form=glandula (ae, f.) parathyreoidea
 +
}}
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Comment=Prištítne žľazy sa nachádzajú pri všetkých stavovcoch dýchajúcich vzduch. Ich vznik sa spája s potrebou chrániť suchozemské organizmy pred hypokalciémiou a udržať integritu kostry.  
+
|Comment=Prištítne žľazy sa nachádzajú u všetkých stavovcoch dýchajúcich vzduch. Ich vznik sa spája s potrebou chrániť suchozemské organizmy pred hypokalciémiou a udržať integritu kostry.
 +
U človeka sa vyvíjajú z 3. a 4. faryngového vačku. Posledný (5.) vačok sa diferencuje na ultimobrachiálne teliesko, ktoré sa spája so základom štítnej žľazy vznikajúcim z 1. vačku a
 +
jeho bunky sa diferencujú na parafolikulové C bunky  štítnej  žľazy  produkujúce  kalcitonín.  Hormónová  aktivita  prištítnych žliaz  sa  začína  v  12. – 13. embryovom týždni. Homeostázu vápnika vo fetoplacentárnej jednotke však udržujú prištítne žľazy matky, s čím súvisí pravdepodobne prechodná insuficiencia prištítnych žliaz v prvých dňoch po narodení s prípadnou novorodeneckou tetániou.
 +
Väčšina cicavca má obyčajne dva páry prištítnych žliaz, lebo vznikajú zo 4 základov, ktoré nesplývajú: z epitelu 4. faryngového vačku vznikajú horné, z epitelu  3.  faryngového  vačku  dolné  prištítne žľazy. Akcesórne prištítne žľazy (časté pri králikoch) sú u človeka zriedkavé. Vznikajú rozštepom základov a môžu sa nachádzať aj mimo štítnu žľazu (pri trachei, v týmuse a i.).
 
}}
 
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 17:01, 29. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: biológia, zoológia, Lekárska veda, anatómia
Definícia: malé telieska uložené na zadnej strane lalokov štítnej žľazy, prirastené k jej puzdru, niekedy ponorené aj do jej parenchýmu
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Príbuzné termíny: karcinóm prištítnych žliaz
Cudzojazyčný ekvivalent: la: glandula (ae, f.) parathyreoidea
Poznámka: Prištítne žľazy sa nachádzajú u všetkých stavovcoch dýchajúcich vzduch. Ich vznik sa spája s potrebou chrániť suchozemské organizmy pred hypokalciémiou a udržať integritu kostry.

U človeka sa vyvíjajú z 3. a 4. faryngového vačku. Posledný (5.) vačok sa diferencuje na ultimobrachiálne teliesko, ktoré sa spája so základom štítnej žľazy vznikajúcim z 1. vačku a jeho bunky sa diferencujú na parafolikulové C bunky štítnej žľazy produkujúce kalcitonín. Hormónová aktivita prištítnych žliaz sa začína v 12. – 13. embryovom týždni. Homeostázu vápnika vo fetoplacentárnej jednotke však udržujú prištítne žľazy matky, s čím súvisí pravdepodobne prechodná insuficiencia prištítnych žliaz v prvých dňoch po narodení s prípadnou novorodeneckou tetániou. Väčšina cicavca má obyčajne dva páry prištítnych žliaz, lebo vznikajú zo 4 základov, ktoré nesplývajú: z epitelu 4. faryngového vačku vznikajú horné, z epitelu 3. faryngového vačku dolné prištítne žľazy. Akcesórne prištítne žľazy (časté pri králikoch) sú u človeka zriedkavé. Vznikajú rozštepom základov a môžu sa nachádzať aj mimo štítnu žľazu (pri trachei, v týmuse a i.).