Termín:úslovie²: Rozdiel medzi revíziami

{{Term

{{Term

|Definition=súborný paremiologický názov (popri názvoch [[Term:príslovie|príslovie]] a [[Term:porekadlo|porekadlo]]) pre všetky frazémy, ktoré nemajú vetnú povahu, nie sú uceleným výrokom

|Definition=súborný paremiologický názov (popri názvoch [[Term:príslovie|príslovie]] a [[Term:porekadlo|porekadlo]]) pre všetky frazémy, ktoré nemajú vetnú povahu, nie sú uceleným výrokom

|Field=lingvistika

|Field=lingvistika

|Related terms=parémie, frazéma², konštrukčná klasifikácia frazém, príslovie, porekadlo

|Related terms=parémie, frazéma², konštrukčná klasifikácia frazém, príslovie, porekadlo

|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

|Acceptability=Odporúčaný

|Acceptability=Odporúčaný

|Context=Popri jednotkách tohto typu obsahuje zbierka mnoho spojení, ktoré nie sú vyjadrením nejakého výroku alebo výpovede, nie sú teda vlastnými parémiami, no na druhej strane majú viaceré znaky spoločné s parémiami, sú napr. ustálené, expresívne, veľmi často aj obrazné. Zostavovateľ ich tu zachytáva najmä pod názvom úslovia. Práve tento názov sa však vyznačuje najmenej zreteľným vymedzením, preto sa pri pokusoch o ďalšiu špecifikáciu určoval dosť rozmanito, často až protichodne. Jednotky tohto typu teda dosť často nie sú už paremiologickými jednotkami, ale sú to špecifické ustálené výrazy. V jazykovede dostali názov frazémy. Pri mnohých konkrétnych jednotkách možno zistiť evidentný vzájomný vzťah medzi takouto jazykovou jednotkou a istou parémiou a práve tento vzťah, práve táto nadväznosť istých frazém na parémie aj opačne bola pre Zátureckého podnetom na to, že v jednotlivých tematických skupinách stavia vedľa seba vlastné parémie a potom ako ich pokračovanie aj príslušné frazémy.

|Context=Popri jednotkách tohto typu obsahuje zbierka mnoho spojení, ktoré nie sú vyjadrením nejakého výroku alebo výpovede, nie sú teda vlastnými parémiami, no na druhej strane majú viaceré znaky spoločné s parémiami, sú napr. ustálené, expresívne, veľmi často aj obrazné. Zostavovateľ ich tu zachytáva najmä pod názvom úslovia. Práve tento názov sa však vyznačuje najmenej zreteľným vymedzením, preto sa pri pokusoch o ďalšiu špecifikáciu určoval dosť rozmanito, často až protichodne. Jednotky tohto typu teda dosť často nie sú už paremiologickými jednotkami, ale sú to špecifické ustálené výrazy. V jazykovede dostali názov frazémy. Pri mnohých konkrétnych jednotkách možno zistiť evidentný vzájomný vzťah medzi takouto jazykovou jednotkou a istou parémiou a práve tento vzťah, práve táto nadväznosť istých frazém na parémie aj opačne bola pre Zátureckého podnetom na to, že v jednotlivých tematických skupinách stavia vedľa seba vlastné parémie a potom ako ich pokračovanie aj príslušné frazémy.

|Context source=Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s.

|Context source=Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s.

|URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/

|URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=V tomto význame sa pojem úslovie používa v časti folkloristickej (paremiologickej) literatúry.

|Comment=V tomto význame sa pojem úslovie používa v časti folkloristickej (paremiologickej) literatúry.

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]